jtemplate.ru - free extensions for joomla

Holy Family icon

„Svätosť nie je luxus pre niekoľkých ľudí, ale obyčajná povinnosť pre vás a pre mňa.“  ~Matka Tereza 

 

Smädní po Bohu, ešte väčšmi smädní po človeku
O. Sebastian Vazhakala, MC

  

Drahí milovaní bratia a sestry.

Zišli sme sa tu dnes ráno okolo oltára nie ako prirodzená rodina, ale nadprirodzená. Toto je   Božia rodina. Cnosť viery je základom tejto nadprirodzenej rodiny; cnosť nádeje jej hnacou silou a láska jej cieľom. Modlime sa, aby toto slávenie Eucharistie prispelo k rastu našej viery, prehĺbilo našu nádej a posilnilo našu lásku.

Predtým, než vstúpime do skutočného slávenia, obráťme sa k nášmu milosrdnému Otcovi, ktorý je pomalý do hnevu, rýchly do odpúšťania a bohatý na milosrdenstvo. Ak by to nebola pravda, aj táto nadprirodzená rodina by už dávno zmizla.

V pravidle 12 vašich Stanov čítame:

a) "Aby Spoločenstvo mohlo ľahšie dosiahnuť svoj koniec, nech si každá sestra vyberie Kráľovnú nebies za svoju Matku. Musí ju nielen milovať a ctiť, ale tiež letieť k nej s detskou dôverou vo všetkých svojich radostiach a žiaľoch.

b) Oslavujeme 22.august ako sviatok nášho patróna, Nepoškvrneného Srdca Panny Márie,

Príčiny našej radosti, Kráľovnej sveta, s veľmi osobitou vážnosťou. Sviatok bude predchádzať Triduum(Trojdnie).

c) V deň sviatku si spoločne obnovujeme naše sľuby a naše zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie."

Dnes je potom veľmi zvláštna slávnosť pre Misionárov lásky. Začalo to novénou k sviatku Spoločnosti a zosilnelo počas troch dní veľmi zbožných príprav v Duchu Spoločnosti a týmto slávením teraz dosiahlo svoj vrchol.

Kedykoľvek máme sviatok alebo slávnosť, máme sa v ranných modlitbách modliť žalmy na nedeľu prvého týždňa. Urobili sme tak aj dnes ráno, pretože je to pre Misionárov lásky veľmi špeciálna slávnosť. Prvý žalm v dnešnej rannej modlitbe bol žalm  Ž 63: 2-9. Prečo sa tento žalm modlieva vo sviatok či v deň slávnosti? Existuje dôvod. Tento žalm vyjadruje toľkými slovami neuhasiteľný smäd ľudského srdca a duše po Bohu a po spáse duší. Žalm 63 začína aktom hlbokej viery a silnej túžby: "Bože, ty si môj Boh, po Tebe túžim, za Tebou prahne moja duša.“

Nielen duša svätého žízni po Bohu, ale aj jeho telo. Budeme sa aj naďalej modliť: "Za Tebou túži moje telo, ako vyschnutá, pustá zem bez vody." Čím viac žíznime po Bohu, tým smädnejšími sa stávame. Náš smäd po Bohu je ako morská voda. Čím viac budeme piť morskú vodu, tým smädnejšími sa stávame.

To bola skutočnosť Panny Márie; to bola skutočnosť našej blahoslavenej Matky Terezy. Späť v roku 1947 blahoslavená Matka Tereza píše: "Tieto túžby uhasiť túžbu nášho Pána po dušiach chudobných – po čistých obetiach Jeho lásky, rastie s každou sv. omšou a svätým prijímaním." (MFG, str. 19)

Skúsenosť Panny Márie, svätých a aj našej Matky sa musí stať aj našou skúsenosťou. Táto túžba, dychtivosť a smäd, majú byť dynamické. Zakaždým, keď sa modlíme tento žalm, máme si obnoviť naše skúsenosti s týmto neuhasiteľným smädom.

Na druhej strane, Boží smäd po nás je ešte väčší, silnejší a nekonečne viac neuhasiteľný, pretože Boh je nekonečný. Katechizmus Katolíckej cirkvi správne definuje modlitbu ako "stretnutie Božieho smädu s naším smädom. Boh žízni po tom, aby sme žíznili po Ňom." (CCC 2560)

Vidíme tento neuhasiteľný smäd Ježiša, a to nielen na kríži: "Žíznim" (Jn 19: 28), ale snáď ešte viac v Eucharistii. Eucharistický Ježiš a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, krôčik po krôčiku nielen priťahujú duše k Ježišovi, ale robia ich podobnými Jemu. Naša Matka píše: "Snažte sa byť Ježišovou láskou, Ježišovým súcitom, Ježišovu prítomnosťou pre všetkých ostatných a pre chudobných, ktorým slúžite. Toto všetko bude možné len vtedy, ak sa budete držať blízko Márie, Ježišovej matky a našej Matky. Ona vás povedie a bude chrániť a držať vás, všetko len pre Ježiša."(Matkin list, máj 1990) Ježiš je cesta, a Mária je tá, ktorá ukazuje cestu.

Srdce a duša Panny Márie túžili po spáse a posvätení duší. Vo všetkých svojich zjaveniach, či už v Lurdoch, Fatime alebo Kalkate, Panna Mária vždy požadovala vytrvalé modlitby, obety a pokánie za spásu duší.

V Kalkate povedala našej Matke, aby sa postarala o dav, aby ich privádzala k Ježišovi. Jej presné slová boli: "Postaraj sa o nich – sú moji. Priveď ich k Ježišovi, prines im Ježiša ....". (MFG str. 19) Ak neuhasiteľný smäd po dušiach bol normálnou skúsenosťou všetkých svätých, o koľko viac Panna Mária túžila zachrániť duše. Nie je to smäd, ktorý končí niečiou smrťou. Nie, len sa stále zväčšuje, pretože sú oveľa bližšie k Ježišovi. Sv. Terézia z Lisieux povedala: "Moje nebo bude spočívať v konaní dobra na zemi." Inými slovami, v spáse duší. Panna Mária nikdy neprestane pracovať pre spásu duší. Svätí sú blízkymi spolupracovníkmi Ježiša. Čím bližšie je človek k Ježišovi, tým nenásytnejšie a neúnavnejšie bude pracovať pre spásu a posvätenie duší. To je dôvod, prečo naša Matka pracovala vo dne v noci, napísala nekonečné množstvo listov a nabádala ľudí, aby sa pripojili k jej vlaku lásky. Čím viac ľudia zdieľajú prácu a život s Misionármi lásky, tým viac sa stávajú smädnými a snažia sa utíšiť Ježišov neuhasiteľný smäd. Existujú tisíce a milióny duší, ktoré treba zachrániť. Ježišov smäd je nekonečný; rozširuje sa po koniec zeme, zahŕňajúc všetkých ľudí všetkých vyznaní, alebo  ľudí bez viery. Ježiš naďalej požaduje od nás všetkých: "Odmietneš to urobiť pre mňa, postarať sa o nich, priviesť ich ku Mne?" (MFG str. 19)

Druhý žalm dnešnej rannej modlitby je z knihy proroka Daniela (Kap. 3: 57- 88). Je veľmi dôležité poznať kontext tohto žalmu a prečo je vybraný na sviatok Panny Márie, alebo apoštolov, alebo svätých? Tento žalm je chválospev a spieval ho Daniel a jeho dvaja spoločníci v ohnivej peci. Boli tam hodení, pretože odmietli uctievať zlatú sochu. Zúrivý kráľ Nabuchodonozor nariadil pece rozpáliť sedemkrát viac, než obvykle. Vybral niektorých mocných mužov zo svojej armády, aby zviazali Sidracha (Daniel), Misacha a Abdenaga a vrhli ich do rozpálenej pece. Títo muži boli poviazaní a vo svojich plášťoch, tunikách, turbanoch a ďalších odevoch boli vrhnutí do rozpálenej pece. Pretože príkaz kráľa bol prísny a pec veľmi horúca, plameň ohňa zabil tých mužov, ktorí chytili Sidracha, Misacha a Abdenaga, ktorí boli poviazaní hodení do rozpálenej pece. A oni sa prechádzali uprostred plameňov a chválili Boha a dobrorečili Pánovi: "Dobrorečte Pánovi, všetky diela Pánove, chváľte a vyvyšujte Ho naveky..." (porov Dan 3. 52 -90)

Toto je pozadie tohto druhého žalmu na dnešný sviatok. V prvom žalme (Ž 63: 2-9) sme videli neuhasiteľný smäd ľudskej duše po Bohu a nekonečne viac neuhasiteľný smäd Boha po ľudskej láske a po dušiach. V tomto žalme vidíme, čím naša Panna Mária a svätí prešli počas svojho pozemského pobytu. Ježiš napríklad povedal Matke Tereze: "Ty si nezomrela za duše ... tvoje srdce sa nikdy netopilo v smútku, ako srdce mojej Matky. Obaja sme dali všetko za duše ..." (MGFs s. 10) Ježiš ďalej povedal Blahoslavenej Matke Tereze, že jej povolanie spočíva v láske a utrpení: " Tvojím povolaním je milovať a trpieť a zachraňovať duše." (MGF str. 11)

Meč smútku, ktorý prišiel k svojmu vrcholu pri úpätí kríža, musel preniknúť do srdca Márie (Lk 2: 35),: "Stála tam" - Stabat Mater, Matka Ježiša (J 19: 25- 27). Srdce Panny Márie sa topilo v smútku, prebodnuté mečom smútku.

O niekoľko rokov neskôr blahoslavená Matka Tereza napísala niektorým zo svojich duchovných sprievodcov mnoho listov o skúsenostiach s jej vlastnou ohnivou pecou: "Keby ste vedeli, čím prechádzam. On ničí všetko vo mne ... Chcem Boha so všetkou silou svojej duše - a napriek tomu je medzi nami hrozné rozdelenie. Už sa nemodlím. Vyslovujem slová modlitieb v komunite ... Som na pokraji, aby som Mu povedala "nie". Je to tak veľmi ťažké. - Tá strašná túžba narastá a ja mám pocit, ako by sa jedného dňa vo mne malo niečo zlomiť - a potom tá temnota, tá osamelosť, ten pocit strašnej samoty. Nebo je z každej strany uzavreté... a napriek tomu túžim po Bohu. Túžim Ho milovať každou kvapkou života vo mne. Chcem Ho milovať hlbokou osobnou láskou ... "(z listu Fr. L.T. Picachymu)

Skúsenosť blahoslavenej Matky Terezy s jej ohnivou pecou pokračovala mnoho rokov, ako napísala: "Pokiaľ ide o mňa – čo Vám mám povedať. Nemám nič, odkedy nemám Jeho, ktorého moje srdce a duša túži vlastniť. Samota je taká veľká - zvnútra aj zvonku. Nemám sa na koho obrátiť ... Ak je peklo – tak to musí byť toto. Aké hrozné je byť bez Boha - žiadna modlitba – žiadna viera - žiadna láska. - Jediná vec, ktorá ešte zostáva, je presvedčenie, že dielo je Jeho ... A predsa otče, aj napriek tomuto všetkému Mu chcem zostať verná. - Stráviť seba pre Neho, milovať Ho nie kvôli tomu, čo dáva, ale kvôli tomu, čo si berie."(Z listu otcovi Neunerovi S.J., 1965)

Je jednoduchšie, a dokonca aj vzrušujúce pre nás, čítať a hovoriť o skúsenosti temnej noci iných ľudí a tešiť sa z jej zakúšania, až pokiaľ temná noc, teda noc zmyslov a noc ducha nezasiahne nás. Potom je to tak, že musíme prechádzať ich spisy s úplne iným duchom a ťažiť z nich.

"Podľa svätého Jána z Kríža," píše Fr. Albert Huart SJ, "hlavné znaky pre odlíšenie noci ducha od psychickej depresie alebo duchovnej lenivosti, sú:

1) Najdôležitejšie: človek je vytrvalý v jeho/jej záväzku k povinnostiam a k jeho/jej poslaniu, aj keď on/ona sa stretnú so skúškami a zlyhaniami v nich.

2) Aj keď človek prežíva modlitbu ako tmavú, bolestivú a márnu, on/ona cíti, že je ťahaný k modlitbe. [Pozri slová Matky: "A PREDSA OTČE, NAPRIEK TOMUTO VŠETKÉMU MU CHCEM ZOSTAŤ VERNÁ – STRÁVIŤ SEBA PRE NEHO, MILOVAŤ HO, atď"].

3) Postupne, pod temnotou, ktorá ťaží v ľudskej duš, on/ona objaví tichý a rastúci prameň pokoja.

4) Neskôr, keď sa on/ona nakoniec vynorí z tejto temnej skúšky(čo môže trvať niekoľko rokov), on/ona sa na to spätne pozerá ako na najpožehnanejšie a životodarné obdobie svojho života."

„Skúšky nás privádzajú k úpätiu kríža, a kríž k bráne nebies." (Sv. Ján M. Vianney)

Svätí ako blahoslavená Matka Tereza, a každý svätec na to príde, prešiel skúškou intenzívnej bolesti a očisťovania. Utrpenia boli dvojaké: na jednej strane duše doslova prechádzajú ohnivou pecou, ale s horlivou túžbou a neuhasiteľným smädom po Bohu. Prídu takmer na pokraj zúfalstva, ale potom ich zahalí ohromujúca sila milosti. Vnútorné ja je nielen očistené, ale aj zničené a pretavené v Ježiša Krista, dokonalého Boha-človeka.

"Modlime sa, aby Nepoškvrnené srdce našej Kráľovnej a Matky bolo stále viac našou cestou k Ježišovi, Ježišovým svetlom , Ježišovou láskou a Ježišovým životom v každom z nás." (Pozri MGL 09.8.1974): "Bolo to na jej príhovor, že sa spoločnosť narodila, nech je to opäť na jej príhovor, že spoločnosť dá svätých matke Cirkvi" (pozri MGL 05. 1990).

Šťastný a svätý sviatok spoločnosti všetkým. Láska a modlitby.

Boh vám žehnaj.

N.B. Tento list je viac-menej jadro homílie O. Sebastiana MC z 21. augusta 2004 na Via Casilina 222, Rím, na sviatok Spoločnosti. Pretože mnoho sestier požiadalo o kópiu kázne, ktorú som vtedy nemal, snažil som ju zrekonštruovať, ako to len bolo možné.