jtemplate.ru - free extensions for joomla

Holy Family icon

„Svätosť nie je luxus pre niekoľkých ľudí, ale obyčajná povinnosť pre vás a pre mňa.“  ~Matka Tereza 

 

 

Púť do Kalkaty
O. Sebastián Vazhakala, MC

Od štvrtka 27. decembra 2007 do soboty 5. januára 2008 sa 13 z našich bratov – 11 novicov so svojím predstaveným bratom Damienom MC (kňaz), a bratom Stephenom MC (kňaz) – vydá na púť do Kalkaty, rodiska Misionárov lásky. Na tomto mieste Ježiš prehovoril k našej blahoslavenej a milovanej zakladateľke, Matke Tereze MC, veľmi osobným a láskyplným spôsobom. V tomto paradoxnom meste Kalkata mala víziu, v ktorej videla zástup, Pannu Máriu a napokon Ježiša na kríži, z ktorého jej zveril do starostlivosti svojich chudobných a biednych a požiadal ju, nech ich privedie k Nemu. „Žiadam ťa. Oni (zástup) ťa žiadajú a ona, moja Matka, ťa žiada. Odmietneš to urobiť pre mňa, odmietneš sa postarať o nich a priviesť ich ku Mne?“ (pozri Božie posolstvo: 19)

Ďakujeme bratovi Geoffovi MC, generálnemu predstavenému bratov Misionárov lásky v Kalkate, ktorý bratom ochotne poskytol miesto v kláštore Tengra počas ich pobytu. Naša úprimná vďaka patrí tiež bratovi Nicholasovi MC, predstavenému kláštora Tengra, ktorý bratov privítal a poskytol im potrebnú pomoc a rady.

Úspešnosť púte našich bratov do „Betlehema Misionárov lásky“ teraz závisí od samotných pútnikov, od ich pripravenosti, informovanosti o navštívených miestach a osobách a ich historickej a náboženskej dôležitosti a významu. Je veľa toho, čo možno vidieť, a omnoho viac toho, o čom možno rozjímať, čo možno prijať a o čo sa dá podeliť.

Počas svojho pobytu v Kalkate by sa bratia radi stretli so sestrou Nirmalou MC, sestrou Lysou MC, sestrou Gertrudou MC, bratom Geoffom MC, bratom Yesudasom MC, a inými, a to podľa času a možností.

Okrem návštev miest by tiež radi počas niekoľkých rán konali úprimnú nezištnú službu, najmä v mestách Kalighat a Tiljala, za predpokladu, že to nespôsobí zmätok ani ťažkosti.

S cieľom získať maximálny osoh z tejto osemdňovej púte do rodiska Misionárov lásky som pripravil predbežný program na celý týždeň aj s vysvetlivkami k niektorým z najdôležitejších miest. To môže slúžiť ako stimul k lepšiemu porozumeniu našej charizmy Misionárov lásky, nášho života a apoštolátu.

Vopred by som sa tiež rád poďakoval všetkým, ktorí budú pomáhať našim bratom počas ich pobytu v Kalkate a okolí.

Kalkata (Calcutta). Kalkata predstavuje Betlehem Misionárov lásky, v ktorom sa Ježiš znova narodí. Narodí sa nanovo v podobe opustených a nechcených detí z centra Shishu Bhavan, umierajúcich chudobných z hospicu Nirmal Hriday v meste Kalighat, malomocných pacientov v meste Titagarh, postihnutých a opustených detí z časti Green Park, fyzicky a mentálne postihnutých ľudí z našich domovov, ľudí bez domova... jedným slovom, v každej osobe, ktorá žije a umiera v chudobe a hlade na celom svete.

Nejdeme do Kalkaty, aby sme uspokojili svoju zvedavosť, ani aby sme sa cítili lepšie. Nejdeme do Kalkaty ako turisti, hoci pravdepodobne navštívime viaceré strediská a nejdeme ani na exkurziu. Nejdeme do Kalkaty, aby sme porovnávali, posudzovali, ani aby sme si robili posmech. Nie. Ideme do Kalkaty ako pútnici, ktorí nie sú hodní slúžiť Ježišovi v podobe najchudobnejších z chudobných. Naša ustavičná modlitba preto znie: „Pane, urob nás hodných slúžiť našim blížnym po celom svete, ktorí žijú a umierajú v chudobe a hlade. Daj im v tento deň cez naše ruky každodenný chlieb a cez našu lásku plnú porozumenia im daj pokoj a radosť. Amen.“ (Pápež Pavol VI). Ideme do Kalkaty, aby sme videli, pozorovali, počúvali, rozjímali, sledovali, hodnotili a konali.

Existuje mnoho uhlov pohľadu na Kalkatu, no Kalkatu by sme mali vidieť očami Ježiša. Mali by sme ju vidieť tak, ako ju videla blahoslavená Matka Tereza MC. Iba tak prinesie naša púť do Kalkaty ovocie a budeme ju môcť nazvať skutočnou púťou.

Ideme do Kalkaty ako Misionári lásky. Čaká nás mnoho miest, ktoré máme navštíviť, a mnoho ľudí, ktorých chceme spoznať. Tieto miesta sú ako rôzne kapitoly veľkej knihy. Musíme ich zbožne prečítať. Musia sa stať „Lectio Divina“ (čítaním Božieho slova). Musíme ich čítať s láskavosťou, s Ježišovým súcitom, s Ježišovou láskou.

Materský dom. Materský dom je úvodnou a základnou kapitolou. Tam má všetko svoj pôvod a tam sa aj všetko vracia, no nie je to dom bez Ježiša: Ježiš je jeho centrom. Na tomto mieste sa odohráva božská dráma v rôznych výjavoch a pokračuje sa v hre. Preto je dôležité povedať pár slov o Dome matky, ktorého adresa je 54/A, Acharya Jagadeesh Bose Road, Kalkata 700016. Toto je súčasný názov ulice. Predchádzajúci názov bol 54/A Lower Circular Road. Blahoslavená Matka Tereza tu žila viac než 44 rokov, t. j. od roku 1953 do roku 1997.

Vstupné dvere do Domu matky sú stále tie isté. Sú svedkami príchodu ľudí na všetkých životných cestách, ľudí všetkých možných postavení, povolaní a majetnosti. Prezidenti, premiéri, politickí predstavitelia, ako aj prostí vidiečania... všetci vstupujú cez tieto dvere. Vítajú tých najchudobnejších z chudobných, chorých a slabých, hriešnikov, svätcov aj tisícky mladých dievčat, ktoré ponúkajú svoje životy v službe chudobným, ktoré sa stali bohatstvom a silou spoločnosti.

Materský dom je v súčasnosti známy po celom svete, dokonca aj po smrti svojej zakladateľky. Možno je teraz známejší viac ako kedykoľvek predtým, pretože láska nikdy nezomiera.

Keď vstúpime dnu, po pravej strane vidíme impozantnú hrobku blahoslavenej Matky Terezy, ktorá sa stala pútnickým miestom stoviek ľudí všetkých vierovyznaní a postavení.

Na nádvorí, priamo pred halou, v ktorej ležia pozostatky blahoslavenej Matky Terezy, stojí jej bronzová socha. Nachádza sa tu tiež jaskyňa Panny Márie Lurdskej. V jednej malej miestnosti sa nachádza malé múzeum Matky Terezy a nájdete tu tiež archívy. Jedným z najzaujímavejších miest je jej izba a schody, ktoré k nej vedú. V súčasnosti ju môžu pútnici vidieť iba cez zamrežované dvere.

Najdôležitejšie miesto v Materskom dome sme však zatiaľ nespomenuli – ide o kaplnku, v ktorej zvykla Matka Tereza tráviť hodiny pred Pánom, v ktorej ju ukrižovaný Ženích povzbudzoval a osvecoval, v ktorej jej dušu zalieval Ježišov duch a život, v ktorej bolo celé jej bytie preniknuté a obdarené tak bezvýhradne, že jej život sa stal svetlom Ježišovho života, Ježišovej prítomnosti, Ježišovej lásky. Jeho svetlo žiarilo cez ňu a bol v nej prítomný až tak, že každá duša, s ktorou prišla do kontaktu, cítila Ježišovu prítomnosť v jej duši. Bol v nej až tak, že ľudia viac nevideli ju, ale Ježiša. Kým bol Ježiš v nej, mohla žiariť tak, ako by žiaril on. V tomto ponímaní sa stala pre ostatných Ježišovým svetlom. Áno, tak ako Ježiš chcel, aby sa stala Jeho svetlom, ona sa stala svetlom pre ostatných. Toto bol jej život a apoštolát a toto je tiež život a apoštolát nás, Misionárov lásky.

Na tom istom mieste, kde 44 rokov sedávala a modlila sa, sa dnes nachádza jedna z jej sôch. Táto socha je tvarovaná presne tak, ako sedávala a modlila sa. Zvykla sa prikrčiť a pohrúžiť do ticha.

Každé ráno o 6:00 sa koná svätá omša pre komunitu. Zúčastňujú sa na nej aj stovky dobrovoľníkov a spolupracovníkov, ktorí prichádzajú z rozličných kútov sveta a sú rôzneho vierovyznania alebo bez vyznania. Všetci velebia Pána a ďakujú mu slovami aj piesňami každý deň, predovšetkým v oslave svätej Eucharistie. Toto je večeradlo Misionárov lásky. Bez pobytu v tomto večeradle by bola naša práca jednoducho iba sociálnou prácou a nebola by prácou Boha. Ak to nie je práca Boha, nemôže to byť ani práca Misionárov lásky. Blahoslavená Matka Tereza bola od samého začiatku v tomto smere veľmi dôrazná. Stále si pamätám, čo mi povedala 30. novembra 1966 v hale Materského domu, keď som vyjadril svoj záujem o sociálnu prácu. Skočila mi do reči a povedala: „Nerobíme sociálnu prácu, robíme Božiu prácu.“ Vtedy som tomu nerozumel, ale teraz už áno. V prvej encyklike Jeho Svätosť pápež Benedikt XVI píše: „Svätí, napríklad blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty, sústavne obnovovali svoju schopnosť milovať blížneho zo svojho stretnutia s eucharistickým Pánom, a naopak, toto stretnutie nadobudlo realistickú podobu a hĺbku v ich službe ostatným.“(Deus Caritas Est (Boh je láska): 18). Služobník Boží, pápež Ján Pavol II, napísal: „Drahí priatelia, ak sa naučíte objavovať Ježiša v Eucharistii, budete tiež vedieť, ako ho objaviť vo svojich bratoch a sestrách, predovšetkým vo veľmi chudobných.“ (Posolstvo mládeži, 2004)

Blahoslavená Matka Tereza MC napísala v roku 1947: „Toto želanie uhasiť túžbu nášho Pána po dušiach chudobných – po absolútnych obetiach jeho lásky – sa zväčšuje každou svätou omšou a svätým prijímaním." (Božie posolstvo, str. 19)

Nirmal Hriday v meste Kalighat. Ďalšie miesto, ktoré navštívime, a v ktorom chceme poskytnúť horlivú a nezištnú službu, je domov pre umierajúcich chudobných bez strechy nad hlavou. Nazýva sa Nirmal Hriday – Nepoškvrnené srdce, Kalighat. Tento hospic bol otvorený 22. augusta 1952. Blahoslavená Matka Tereza MC a jej sestry od samého začiatku prijímali iba tých pacientov, ktorých by mestské nemocnice odmietli. Sanitky v meste Kalkata majú teraz nielen viac práce, ale tiež miesto, kam môžu svojich pacientov bez námahy zaviesť. Tí, ktorí na uliciach Kalkaty žili ako zvieratá, umierajú v hospici Nirmal Hriday ako anjeli – obdarení láskou a starostlivosťou sestier a bratov. Človek nemôže byť chladný ani nevšímavý po tom, ako pracoval s umierajúcimi chudobnými ľuďmi a pre nich. Človek sa musí rozhodnúť a konať.

Kalighat nám hovorí, že žiadnu ľudskú bytosť bez ohľadu na to, aká úbohá môže byť, akou starou a neproduktívnou sa môže stať, nemožno považovať za zbytočnú... a tiež nám hovorí, že práca s nimi nie je stratou času. Čím viac odpudzujúce a utrápené tieto osoby sú, tým nežnejšie a láskyplnejšie sa o ne blahoslavená Matka Tereza starala. Blahoslavená Matka Tereza MC sa jednoducho nepozerala na týchto ľudí svojimi očami a pocitmi, ale z pohľadu Ježiša Krista. Videla viac ako vonkajší vzhľad a v ostatných ľuďoch vnímala ich vnútornú túžbu po znamení lásky a záujmu. Ustavične im venovala pohľad plný lásky, po ktorom všetci ľudia vášnivo túžia, či bohatí, alebo chudobní, pacienti s malomocenstvom, postihnutí, alebo chudobní. Všetko bez výnimočnej túžby po láske a všetkým bez ohľadu na kastu, farbu pleti, vierovyznanie alebo národnosť – uspokojila ich najhlbšiu potrebu srdca.

Titagarh. Potom, čo človek vidí malomocných pacientov v Titagarh, musí sa pýtať sám seba, čím je, aký je... a ako žije, prijíma, odpúšťa, verí, miluje a slúži. Vidiac úžasnú prácu, ktorú robia v Titagarh, človek je nútený pýtať sa sám seba, čo robí s tým, čo mu dal Boh vo svojej dobrote a milosrdenstve. Je nútený prijať s radosťou Božie dary a použiť ich pre Božiu slávu a pre dobro druhých. Človek sa stáva tvorivým, prestáva sa sťažovať a nechce strácať svoj čas posudzovaním a reptaním, ale ich dobre využíva na lásku a službu.

Titagarh urobí koniec nášmu porovnávaniu sa, našej menejcennosti či nadradenosti, pocitom a postojom. Malomocní pacienti, ktorí tam pracujú, nám kážu nie slovami, ale svojím konaním, a prácou, ktorú robia. Nestrácajú svoj čas premýšľaním nad svojou chorobou a slabosťami; neronia slzy, aby na seba upriamili pozornosť druhých. Namiesto toho sa ponárajú do tvorivej a produktívnej práce, tkania oblečenia z prvotnej matérie, z bavlny pradú a tkajú a vyrábajú krásne obliečky, sárí pre naše sestry Misionárky lásky; vyrábajú si vlastné sandále, papuče, topánky a umelé končatiny, zatiaľ čo mnohí iní pracujú v teréne ... atď. Sledovať malomocných pacientov pracovať s takou vážnosťou je milosť a povznášajúci zážitok.

Musíme premýšľať. Môžu byť zmrzačení, znetvorení, bez končatín a bez krásy, ale ich nesmrteľná duša môže byť čistá a svätá. Každý deň tiež trávia nejaký čas v modlitbe, pretože vedia, že ich Boh je milosrdný Spasiteľ, a že jedného dňa aj oni budú s ním v raji. (CFR Lk 23: 42-43)

Ich život je paradox. Trpia trojnásobne: predovšetkým fyzicky, pretože zárodky malomocenstva sa dostávajú do ich nervového systému a ničia jeho funkciu. Všade tam, kde sú škvrny malomocenstva, nič necítiť.

Trpia tiež psychicky, pretože môžu ľahko upadnúť do psychickej depresie. Často môžu byť vylúčení z rodiny; výsledkom je pocit, že sú odmietnutí a nechcení svojimi vlastnými. To im tiež prináša strašné morálne utrpenie výčitiek svedomia, aj zúfalstvo. Na tomto mieste centrum pre malomocných v Titagarh vyčnieva ako maják nádeje a radosti a poučný príklad pre mnohých obyčajných ľudí, ktorí sú často nešťastní pre niektoré svoje drobné problémy, ktorým musia čeliť vo svojom každodennom živote.

Shishubavan. Je to domov pre osirelé deti. Tento dom je od Materského domu vzdialený toľko, koľko sa dá prejsť pešo. Je takmer nemožné, aby tí, ktorí navštívia tento domov, neboli priťahovaní k Ježišovým maličkým, pretože odrážajú jeho čistotu a nevinnosť. Sestry Misionárky lásky sa snažia vychovávať ich najlepšie, ako môžu, pomáhajúc im cítiť, že sú chcené a milované, so svojimi modlitbami a obetami, svojou nežnou láskou a starostlivosťou. Sestry takmer každý deň vítajú Ježišových maličkých v Jeho mene. Tu, na 78 Acharya Jagadeesh Bose Road v Kalkate, sestry žijú Ježišove slová v akcii: "A kto príjme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma[Ježiš]." (Mt 18: 5),

Naša návšteva Shishubavan nám potom pripomína nebo. Zapamätáme si Ježišove slová múdrosti. Je to taký neuveriteľný spôsob výučby a vzdelávania učeníkov a ich nasledovníkov o tom, kto je najväčší v nebeskom kráľovstve. Ježiš dramatizuje scénu. Volá k sebe malé dieťa, ktoré postaví medzi nich a hovorí: "Veru, hovorím vám: ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve." (Mt 18: 1-4)

14, Creek Lane, Kalkata. Toto je skutočným rodiskom dieťaťa Misionárov lásky. Blahoslavená Matka Tereza píše 21.februára 1949 : "Dobré správy o dome na 14 Creek Lane. Aké zvláštne a nádherné sú Božie diela. Pri všetkej svojej chudobe je toto miesto stále veľmi bohaté.  Musím brať to, čo dávaš, nie to, čomu dávam prednosť." Tento byt v horných miestnostiach patriaci rodine Gomes dostala blahoslavená Matka Tereza, aby začala so Spoločnosťou Misionárok lásky. Tu sa k nej pripojilo prvých dvanásť dievčat; tu arcibiskup Ferdinand Perier SJ z Kalkaty na sviatok ružencovej Panny Márie, v sobotu 07.10.1950, ustanovil spoločnosť Misionárok lásky za diecéznu rehoľu. Bolo to v tomto dome, kde prvá skupina dvanástich sestier, spoločne s blahoslavenou Matkou Terezou, začala svoj historický noviciát a tam zostali až do februára 1953. Z tohto domu v januári 1953, kedy pútnická socha navštívila Kalkatu, bola prenesená v sprievode s ružencom do Materského domu, tesne predtým, ako tam sestry prišli bývať. Vypočujte si, čo povedala blahoslavená Matka Tereza: "Panna Mária musí obsadiť dom ako prvá!" "Celú noc sme strávili modlitbou ruženca spolu so spoločenstvom z farnosti sv. Terezy.", Píše Sr. Gertrude MC, očitá svedkyňa a jedna z prvých sestier, ktoré sa pripojili k blahoslavenej Matke Tereze. (por. Sr. Gertrude: .. "Panna Mária v Matkinom živote", s. 113)

Dnes, keď navštívime 14 Creek Lane, musíme mať na pamäti, že sme na návšteve kolísky Misionárov lásky, kde sa dieťa narodilo a žilo prvé štyri roky svojho detstva.

Prem Dan Tiljala. Toto miest patrilo Imperial Chemical Industries (ICI) až do roku 1973, kedy ho spoločnosť odovzdala Misionárkam lásky z Kalkaty. Teraz je známe ako Prem Dan, čo znamená Dar lásky, a oveľa rozšírenejší je názov Kalighat. To, čo bolo povedané o Kalighat, môžme použiť aj tu.

Bratia Misionári lásky z Kalkaty. Bratia Misionári lásky boli založení blahoslavenou Matkou Terezou v pondelok 25. marca 1963 na slávnosť Zvestovania, s piatimi mladými mužmi, z ktorých traja boli pokrvní bratia. Žili v Shishubavan v Kalkate až do mája roku 1966, kedy sa presťahovali do 16 Koyala Saraka, Kidderpore, Kalkata, kde boli až do polovice januára 1967. Od polovice januára 1967 bratia žili v 7 Mansatala Row, Kidderpore, Kalkata 700023, ktorý sa stal ich Materským domom a generalátom pod vedením Br. Andrewa MC (Ian Travers ples S.J.) R.I.P., ich spoluzakladateľa. Teraz sú pápežským inštitútútom a majú niekoľko domov s mnohými bratmi. V Kalkate majú mnoho domov, počnúc Mansatala Row, Pipe Road, Howrah, Tengra, Dumdum, Barackpore, odkiaľ sa starajú o hlavné centrum pre malomocných v Titagarh a Kanchrapara. Ich súčasný generálny predstavený je Br. Geoff MC, ktorému sme zaviazaní veľkou vďačnosťou za to, že nám umožňuje zostať v ich dome v Tengra. Premiestnia svojich bratov v terciárnej formácii do Kanchrapara, aby nás mohli ubytovať vo svojom dome v Tengra. Br. Yesudas MC je jedným zo všeobecných radcov. Tiež sme mu veľmi vďační za všetky problémy, ktoré mal, aby nám pomohol zostať v ich dome počas celých ôsmych dní. Obetujme na ich úmysly veľa modlitieb a obiet.

Misionárky lásky - kontemplatívne sestry pri kostole svätého Jána, Sealdah. Niekde okolo roku 1988, kedy nás Jeho Excelencia Rt. Rev. Henry D'Souza navštívil v Ríme, slovne vyzval kontemplatívnych bratov, aby prevzali kostol sv. Jána v Sealdah a povedal nám, aby sme mali adorácie Najsvätejšej sviatosti a ďalší duchovný apoštolát, ktorý teraz vykonávajú kontemplatívne sestry. Tiež nám povedal, že keď prišiel do Kalkaty, poslal mi formálne pozvanie, ale to sa nestalo, pretože snáď hovoril s Matkou Terezou, ktorá rozhodla, predpokladám, aby tam prišli kontemplatívne sestry a prevzali miesto... a tak sa to namiesto toho stalo takto.

Po objavení Matkinho dokumentu Zakladajúcej milosti môžeme lepšie pochopiť, prečo sú tam kontemplatívne sestry a nie bratia. V každom prípade, prítomnosť sestier, ich modlitby a obety prinášajú ovocie v hojnosti. Mnoho ľudí, vrátane mnohých nekresťanov, prichádza na stretnutia so sestrami a modlia sa s nimi, pretože to je priechod pre tisíce ľudí, ktorí prichádzajú a idú na vlakovú stanicu Sealdah. Návšteva a modlitba so sestrami je pre nás vždy veľkou milosťou.

Záver. Zoznam miest, ktoré by bratia mohli navštíviť, by mohol pokračovať ďalej a ďalej. Vyššie uvedené miesta patria k tým najdôležitejším. Vidiac tieto "posvätné miesta" si uvedomujeme, že Láska necíti žiadnu záťaž, nezhodnocuje námahy, chcela by robiť viac, ako môže robiť, bez toho, aby sa ospravedlňovala nemožnosťou, pretože verí, že smie a môže robiť všetko. V skutočnosti je pripravená urobiť všetko pre Ježiša, s Ježišom a Ježišovi. Láska sa nikdy nevzdáva, ale stále miluje, dáva a odpúšťa.

Zverme našu púť Svätej rodine, Ježišovi, Márii a Jozefovi, ktorí sa vydali každý rok na púť do Jeruzalema, ako hovorí Lukášovo evanjelium (pozri 2: 41). S nimi a v rovnakom duchu aj my ideme na púť do Betlehema Misionárov lásky. Modlime sa veľa.

Boh Vám žehnaj.