jtemplate.ru - free extensions for joomla

Holy Family icon

„Svätosť nie je luxus pre niekoľkých ľudí, ale obyčajná povinnosť pre vás a pre mňa.“  ~Matka Tereza 

 

Duch Laických Misionárov lásky
O. Sebastian Vazhakala, MC, 2012

Úvod

            V rámci prípravy na sviatok Spoločnosti dňa 22. Augusta,  každý rok sestry Misionárky Lásky Bl. Matky Terezy z Kalkaty strávia tri dni v modlitbe a úvahách o Duchu Spoločnosti, ktorý je duchom milujúcej dôvery, úplného odovzdania sa a radostnosti, ako to žili Ježiš a Mária v Evanjeliu (R. 2). Skúsme sa na tomto mieste vrátiť niekoľkými úvahami, pokiaľ je to možné v rámci obmedzených zdrojov, k jeho vzniku a postupnému vývoju.

Pôvod a vývoj

            K dispozícii sú štyri výrazné kroky vo vývoji Ducha Spoločnosti v súlade so Stanovami sestier Misionárok Lásky. V ručne písaných pravidlách Bl. Matky Terezy z Kalkaty na sviatok Božieho tela v roku 1947 sa nenachádza žiadna výslovná zmienka o Duchu Spoločnosti, ale aj tak by sme tam mohli nájsť akúsi podobnú myšlienku vyjadrenú inak. Hovorí. "Pred zložením sľubov musia byť(novicky) dobre preskúšané – aby sestra dobre pochopila, čo znamená život v úplnom zabudnutí(na seba) a zriekania sa pre duše - a či je ochotná viesť takýto život radostne".

            V matkinom ručne písanom Vysvetlení pravidiel vidíme Ducha Spoločnosti uvedeného prvýkrát (R. 31). Rovnakým spôsobom a v rovnakom kontexte je prezentovaný Duch Spoločnosti v prvej tlačenej Knihe pravidiel z roku 1954. Hovorí: "Ony (novicky), musia poznať a milovať Ducha spoločnosti, ktorý je duchom úplnej odovzdanosti, milujúcej dôvery a radostnosti. "(R. 37). Nie je žiadny rozdiel vo vyjadrení alebo v súvislostiach, ako ich formulujeme tu, akurát čísla Pravidiel sa líšia.

            Druhý krok vo vývoji Ducha Spoločnosti sa nachádza v Stanovách z r.1973. Ani tu nie je žiadny rozdiel v poradí prezentovania Ducha, ale do Stanov je pridaná nová kapitola s názvom: Kapitola II: Meno a Duch a pravidlo 10 podrobne vysvetľuje, čo trojaký Duch Spoločnosti znamená a zahŕňa. Je tu tiež ďalší prídavok a to, "... ako to žili Ježiš a jeho matka v Evanjeliu".

            Tretí krok vo vývoji Ducha sa nachádza v Stanovách z r.1980. V týchto Stanovách Pravidlo 2 hovorí: "Duch spoločnosti je duchom úplného odovzdania sa, milujúcej dôvery a radostnosti, ako to žili Ježiš a Mária v Evanjeliu.“

            A potom,  v 3. časti Stanov je plná kapitola venovaná Duchu Spoločnosti. Tu Pravidlo 16 opakuje Pravidlo 2 takmer doslovne, s miernym rozdielom na konci, a to: "... ako to žili Ježiš a jeho matka", namiesto "... ako to žili Ježiš a Mária v Evanjeliu" (porov. R.2). Tak Pravidlá 17, 18 a 19 hovoria o Duchu Spoločnosti v detailne.

            V súčasných Stanovách z roku 1988 vidíme zmenu v poradí prezentácie Ducha a síce pravidlo 2 hovorí: "Duch spoločnosti je duchom milujúcej dôvery, úplného odovzdania sa a radostnosti, ako to žili Ježiš a Mária v Evanjelium"(porov. R. 22).

            Pravidlo 2 sa opakuje v kapitole 4 súčasných Stanov s miernou zmenou na konci a to: "... ako to žili Ježiš a jeho matka"(porov. R. 22). Aj tu je názov kapitoly "Náš duch" a pravidlá 23, 24 a 25 podrobne vysvetľujú Ducha.

            Na 5. generálnej kapitule Misionárov  Lásky v roku 1985 bolo tradičné poradie zmenené na súčasné a to milujúca dôvera, úplné odovzdanie sa a radostnosť.

            Chcela Matka Tereza skutočne túto zmenu poradia prezentácie, ktorej sa držala po celý život, napr. od r. 1928 do r. 1985? Spomínam si, že Matka Tereza na mimoriadnej Generálnej kapitule v septembri 1990 výslovne povedala jednému z účastníkov našich seminárov: "Otče, možno máte dar písania a hovorenia, ale ja mám dar života". Pre ňu to nebol  veľký rozdiel v tejto fáze jej života, či sa hovorilo odovzdanie sa ako prvé alebo druhé, pokiaľ mal niekto milosť žiť Ducha verne tak ako oni - úplného odovzdania sa, milujúcej dôvery a radostnosti - sú neoddeliteľné jedno od druhého.

            Je to však odovzdanie sa, ktoré vyniká najviac v spôsobe života a duchovnosti Misionárov lásky. Vidíme toto poradie aj v živote našej Pani. Pri Zvestovaní sa podriadila úplne Božej vôli; Bl. Matka Tereza to robila rovnako, pretože sa rozhodla zasvätiť svoj ​​život úplne Bohu.

            V úplne prvom liste Bl. Matky Terezy, ktorý písala zo Skopje 28. júna 1928 generálnej predstavenej kláštora Loreto v Dubline, v Írsku, uzatvára. "... Nemám žiadne zvláštne podmienky, len chcem byť v misiách a vo všetkom ostatnom sa celkom podriaďujem zámerom dobrého Boha". V čase písania tohto listu bola ešte študentka, nedovŕšila ešte 18. rok, nezačala žiadnu formálnu náboženskú formáciu, okrem toho, čo dostala od svojich rodičov a kňazov vo farnosti.

            Rozhodnutie stať sa rehoľnou sestrou pre Bl. Matku Terezu znamenalo samo o sebe úplné podriadenie sa Božej vôli prostredníctvom svojich nadriadených. O niekoľko rokov neskôr píše: "Iba úplné odovzdanie sa môže uspokojiť horiacu túžbu skutočného Misionára lásky." (Vysvetlenie Pravidiel R. 31). To znamená, že pochopila hneď od začiatku, čo to znamená, že patrí k Ježišovi skrze vyznanie evanjeliových rád. Pre ňu poslušnosť voči legitímnym predstaveným znamenala skutočné podriadenie svojej vôle Božej vôli a jeho plánu prostredníctvom svojich nadriadených.

            V dlhom období, keď počula vo svojom vnútri Boží hlas(„Lokúcie“) , ktoré začali v utorok 10.9.1946, vidíme, že náš Pán hovorí Bl. Matke Tereze o druhu poslušnosti a dôvery, ktoré by mala mať voči Nemu, a to: "Poslúchaj veľmi radostne a rýchlo a bez akýchkoľvek otázok - stačí len poslúchať. Ja ťa nikdy neopustím, ak ma budeš poslúchať "(Zakladajúca Milosť s. 18).; "Dôveruj mi s láskou, dôveruj mi slepo" (tamže s 17) ..

            V predvečer dňa, keď nadobro odišla z Loretského kláštora v Kalkate, Bl. Matka Tereza napísala arcibiskupovi Kalkaty, Msgr. Ferdinandovi PERIEROVI, SJ: "... V utorok večer odchádzam Pujab Mailom (vlakom). Všetko je veľmi tmavé, veľa sĺz, ale idem na základe svojej slobodnej voľby, s požehnaním poslušnosti. Prosím, modlite sa za mňa, aby som mala odvahu dokončiť svoju obeť, keď mi dal inšpiráciu a milosť začať. Prosím, modlite sa - mám veľmi málo odvahy, ale verím mu slepo, napriek všetkým pocitom "(15. august 1948).

            Keď začala svoje rehoľné poslanie, Agnes Bojaxhiu sa úplne podriadila božej vôli. Keď Matka Tereza začala nový spôsob života ako Misionárka lásky, vložila všetku svoju dôveru v božiu pomoc a vedenie. Od tejto chvíle bude pod vedením Ducha Svätého, ktorého nástrojom sa stala.

            Radostnosť je vonkajším vyjadrením našej radosti, ktorá pochádza z nášho úplného odovzdania sa a milujúcej dôvery v Pána. Ježiš chce od nás nielen to, že podriadime náš rozum a vôľu jeho plánu a jeho vôli, nielen, aby sme vložili našu dôveru v neho, ale on chce, aby sme to robili s radosťou; pretože vieme, že ten dáva najviac, kto dáva s radosťou. Okrem toho sa hovorí, že "Boh miluje radostného darcu" (2 Kor 9, 7).

            Ježiš chce všetkými prostriedkami mať svoju radosť v nás, lebo povedal: "Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná." (Jn 15: 11). Pripomeňme si, že "radosť v Pánovi je naša sila" (porov. Neh 8: 10). Je povedané, že " A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno" (porov. Sk 5, 41).

            Bl. Matka Tereza napísala jednému zo svojich duchovných vodcov: "Celý čas s úsmevom - Sestry a ľudia to zvyknú poznamenať – keby len vedeli - a ako je moja radostnosť plášťom, ktorým zakrývam svoju prázdnotu a utrpenie ...".

            Ako rastieme vo svätosti prostredníctvom modlitby, pokánia a skutkov milosrdenstva, tak rastieme tiež v Duchu Spoločnosti. Tento trojaký aspekt je ako tri strany jedného trojuholníka, žitý tak dokonale, tak verne a tak vytrvalo osobami Svätej Rodiny, Ježiša, Márie a Jozefa, ako to nachádzame na stránkach evanjelií.

Žité Máriou a Jozefom

            Povolanie Márie, aby sa stala Matkou Božou začalo jej úplným odovzdaním sa Božiemu plánu a Božej vôli. Sv. Lukáš evanjelista nám dáva jej presné slová, keď napísal: "Hľa, služobnica Pána. Nech sa mi stane podľa tvojho slova "(Lk 1: 38). Odovzdanie sa Panny Márie do Božej vôle bolo bezpodmienečné, úplné a bez otázok. Bola to jej neotrasiteľná viera a jej pevné odhodlanie plniť Božiu vôľu za každú cenu, ktoré pohli najprv jej srdce a potom jej pery.

            Pre dievča v jej veku bola jej reakcia na anjelovo zvestovanie proti rozumu. Ľudsky povedané, jej život bol v nebezpečenstve. Podľa židovského práva mohla byť ľahko ukameňovaná na smrť s dieťaťom vo svojom lone. Tu jej odhodlanie plniť Božiu vôľu zvíťazilo. Jej odpoveď bola bezpodmienečná, aj keď ľudsky povedané nerozumná.

            Len slovo z Jozefových úst mohlo byť koncom života dvoch najdôležitejších osôb, ktoré kedy žili na zemi. Stvoriteľ vesmíru bol chránený a zachránený hrdinským mlčaním svätého Jozefa, ktoré bolo možné len vďaka jeho neporaziteľnej láske. Tu ľudský rozum nedokáže pochopiť, ani nemôže vysvetliť vzájomné pôsobenie Božieho plánu a jeho vôle.

            Láska svätého Jozefa ho poháňala, aby sa úplne podriadil, v rozpore so všetkým ľudským uvažovaním, Božiemu plánu a Božej vôli. Nijakým spôsobom nemôže ľudský rozum vysvetliť, ani svätý Jozef by nemohol pochopiť bez priameho zásahu Boha v živote tohto jednoduchého, trpezlivého a poslušného človeka, ktorý bol vybraný Bohom, aby bol čistým a verným manželom panenskej Matky Božej a rozvážnym opatrovníkom a pestúnom Syna Božieho.

Význam a zmysel

            Predmetom nášho podriadenia sa je náš ľudský rozum a naša ľudská vôľa Božej vôli a Božiemu plánu. Nevyhnutným dôsledkom nášho podriadenia sa Božej vôli a Božiemu plánu spôsobuje v našej duši hlboký pokoj a trvalú radosť. Radosť  ide s odovzdaním sa a čelí dôsledkom v pokojnej dôvere. Človek nepočíta mnoho nebezpečenstiev v tomto druhu odovzdania sa, ale ochotne čelí a prijíma dôsledky príkladným spôsobom.

            Je tu nevyhnutná možnosť, že budeme kritizovaní, nepochopení, podceňovaní odsúdení a mučení, ako to vidíme v živote svätcov a mučeníkov. Je tu nadpozemský rozmer. Večnosť tu splýva s časom a obetiam umožňuje zažiť nevýslovnú vnútornú radosť a nevysvetliteľný pokoj mysle.

            Nie je tu žiadna násilná odozva, pretože človek sa sústredí nie na krivdy a na ľudí, ktorí ich spôsobujú, ale na dobrého Boha, ktorého vôľu chce uskutočňovať za každú cenu, cenu, ktorú to môže stáť. Tu je človek pripravený prísť o svoj ​​vlastný život, nie v zúfalstve, ale v nádeji a láske, pre lásku. Tu si ľudská duša, očisťovaná v peci božej lásky, pripomína svojho milovaného, zabudne na všetky dočasné nepohodlia a dokonca aj neznesiteľnú bolesť.

            Podriadenie sa Božej vôli vyžaduje pokoru srdca a čistoty ducha. Tu nepočítam straty, ani sa nesústreďujem na dar, ale na osobu darcu a jeho lásku, ktorý môže žiadať odo mňa akúkoľvek obeť. Tu sa na utrpenie nepozerá ako na bremeno alebo ako na koniec, ale ako dar a ako zdieľanie utrpenia Krista. Stáva sa to prostriedkom, ktorým Ježiš pokračuje vo vykupovaní sveta.

            Ježiš potrebuje dôverných priateľov, na ktorých sa môže spoľahnúť, od ktorých môže žiadať hrdinské obety a dokonca neznesiteľnú bolesť, pre spásu hriešnikov. Koľko utrpenia je premárneného každý deň, dokonca kňazmi a zasvätenými osobami, a ktoré by mohlo byť smerované na púšť ľudstva, tak ako priehrada Indiry Gandhiovej v Rajasthane v Indii. Púštna krajina Rajasthan sa stala úrodnou krajinou s čerstvými a zelenými pastvinami. V púšti ľudstva si Ježiš vyberá veľkodušné duše, aby ju polievali hrdinskými obetami a dobývali hriešny svet spolu s ním.

            Všade je toľko hriechu, ako pliaga potratu, zlo milosrdného zabíjania(eutanázia), vykorisťovanie a korupcia, satanské kulty a čierna mágia, aby sme spomenuli aspoň niektoré. Keď sa hriech rozhojňuje, milosť by sa mala rozhojňovať oveľa viac, čo môže byť možné iba vtedy, keď Ježiš nájde veľkodušné osoby, ktoré budú s ním žiť, trpieť s ním, aby vykúpil nanovo dnešný svet. Na začiatku každého zastavenia krížovej cesty sa modlíme: "Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo si svätým krížom vykúpil svet." Odovzdať sa Bohu vo viere a láske je samo osebe smrť, umieranie svojmu zmýšľaniu, svojmu plánu a projektom.

Kristologický rozmer

            Duch našej Spoločnosti je duch Evanjelia, Duch Ježiša Krista, ktorý tak dokonale a bezpodmienečne poslušne podriadil svoju vôľu  vôli svojho Otca.  "Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal a dokonať jeho dielo...." (Jn 4: 34); "Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem." (Jn 5: 17); "Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!" (Lk 22: 42).

            Konečné a definitívne podriadenie sa Ježiša je vidieť na kríži, keď povedal: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha ..." (Lk 23: 46): "Je dokonané ..."; (Jn 19: 30). Ježišova jediná túžba bola naplniť otcovu vôľu na zemi. Aby to mohol vykonať, musel ísť cez veľké bolesti, utrpenia a „mučeníctvo vôle". A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti; (porov. Hebr 5: 8); "Bol poslušný až na smrť, až na smrť na kríži ..." (porov. Flp 2,8).

            Duch Misionárov lásky je potom Ježišov duch, pretože Ježiš je naším zrkadlom a našim vzorom. Zrkadlo ukáže presne ako človek vyzerá. Nie je to chyba zrkadla, ak niečí nos je nakrivo, alebo ak sú na tvári  jazvy alebo vrásky. Zrkadlo je objektívne. Ježiš je pravdivým zrkadlom našej duše.

            Ak sa Ježiš podriadil úplne vôli Otca v poslušnosti, je tiež našou povinnosťou a našou spásou vždy a všade podriadiť našu vôľu Božej vôli v láske, dôverovať mu milujúco a slepo a to nás všetkých urobí radostnými. A Boh miluje radostného darcu. Spomedzi všetkých stvorení len ľudské bytosti môžu vyjadriť radosť chytľavými úsmevmi. Skutočná radosť Ducha je neomylným znamením Božej prítomnosti v nás.

"Misionár lásky musí byť Misionár lásky radosti. Podľa tohto znamenia svet spozná, že ste Misionári lásky. "(Bl. Matka Tereza).

Láska a modlitby.

Boh vám žehnaj.