jtemplate.ru - free extensions for joomla

Holy Family icon

„Svätosť nie je luxus pre niekoľkých ľudí, ale obyčajná povinnosť pre vás a pre mňa.“  ~Matka Tereza 



Eucharistia, blahoslavená Matka Tereza a chudobní
O. Sebastian Vazhakala, MC, 2005

            Najsvätejšia Sviatosť oltárna je životnou miazgou cirkvi. Je v nej obsiahnuté celé duchovné bohatstvo cirkvi, pretože Eucharistia je zdrojom a vrcholom celého kresťanského života.

            Je to malý zázrak, že Svätý Otec, pápež Ján Pavol II., vyhlásil od októbra 2004 do októbra 2005 „Rok Eucharistie“ (Mane Nobiscum Domine č. 4). Sme pozvaní kontemplovať veľké tajomstvo Eucharistie a žiť, pokiaľ je to možné eucharistickým životom. Pravý kresťanský život je eucharistický život.

            Svätá omša a sväté prijímanie sú neodlúčiteľne späté so životom kresťana. Ich ovocie závisí od toho, ako sa pripravíme a zúčastníme na svätej omši.

            Mnohí svätci strávili polovicu dňa vzdávaním vďaky za svätú omšu a Sviatosť oltárnu, zatiaľ čo tú druhú časť venovali príprave na ňu. V sakristiách Misionárov lásky na celom svete môžeme vidieť zavesenú malú tabuľku, aby každému kňazovi pripomenula, že by mal sláviť svätú omšu oddane, čisto, kontemplatívne a s nadšením. Na tejto tabuli je napísané:

Boží služobník,

 slúž túto svätú omšu ako keby bola tvoja prvá,

 tvoja jediná a tvoja posledná.“

            Tieto slová , samozrejme, platia tak isto pre celebranta, rovnako ako aj pre veriacich.

Tri rôzne časti svätej omše. Slávenie svätej omše má tri rozdielne časti.

Cesta očistenia

Prvou časťou je veľmi krátky úkon kajúcnosti. Jeho hlavným cieľom je pripraviť celebranta a veriacich  na dôstojné  počúvanie Božieho slova a prijatie Eucharistie.

            Ovocie svätej omše závisí od  našej vnútornej dispozície, ako sme sa pripravili na prijatie bohatstva božích milostí. Tento krátky úkon kajúcnosti sa môže porovnať s cestou očistenia na začiatku nášho duchovného života. Je to prvý krok v našom duchovnom živote. Veľmi závisí od úsilia jednotlivca, veľkodušnosti, dobrej vôli a najmä od spolupráce človeka s božími milosťami.

            Môže to byť, a vždy to býva, veľmi bolestný proces, pretože nevyhnutne zahŕňa obetovanie vlastnej vôle, aby som prijal Božiu vôľu.

Cesta osvietenia

            Tento proces sa opakuje a obnovuje pri každom slávení svätej omše. Pripravuje nás na nasledujúci krok, ktorý poznáme ako cesta osvietenia, ako súčasť svätej omše, ktorá je známa ako Bohoslužba slova.

            Žiaden rozsievač neseje semeno do poľa, ktoré nie je vyčistené a vhodne pripravené.  Rozsievač určite vie, že to bude iba strata času, siať semeno do poľa, ktoré je neorané, nevyčistené a nepohnojené.

            Rovnaký princíp platí pre každého celebranta a veriaceho, najmä pokiaľ sa týka Božieho slova zasiateho do našich sŕdc pri každej svätej omši. Bohoslužba slova nie je iba neodmysliteľnou súčasťou Eucharistickej obety, ale je takisto neoddeliteľnou súčasťou našej duchovnej potravy a rastu. Musíme sa dobre pripraviť na jeho počúvanie, čo znamená, ak je to možné, prečítať si texty dopredu, aby sme mohli nad nimi uvažovať, meditovať a kontemplovať. Nie iba kazateľ, ale všetci, ktorí celebrujú a zúčastňujú sa svätej omše.

            Kázeň by mala u poslucháčov prebudiť semeno viery, ktoré môže spať v srdciach niektorých veriacich. Kvalita kázne nezávisí od dĺžky, ale od dobrej prípravy a od toho, ako presvedčivo je podaná. Je veľký rozdiel medzi tým, čo prevezmeme zo stereotypnej knihy kázní a tým, čo hovoríme zo srdca, na základe svojej životnej skúsenosti.

            Božie slovo a kázeň nemajú iba osvietiť naše srdcia a mysle, ale chcú nás taktiež pripraviť na slávenie najdôležitejšej časti svätej omše, Bohoslužby obety a svätého prijímania.

Cesta zjednotenia

            Ak druhá časť, cesta osvietenia alebo Bohoslužba obety končí Vyznaním viery (v nedele a na slávnosti)  a modlitbou veriacich, tretia časť končí svätým prijímaním. Túto časť môžeme nazvať aj cesta zjednotenia.

            Rovnako ako vo svojom duchovnom živote musíme prejsť cestou očistenia, osvietenia, aby sme prišli na cestu manželskej a mystickej jednoty, tak aj pri každom slávení Eucharistie. Tieto tri cesty sa nielen spomínajú, ale sa obnovujú a nanovo prežívajú.

            Blahoslavená  Matka Tereza z Kalkaty píše: Tieto túžby hasiť smäd nášho Pána po dušiach chudobných - po čistých obetiach Jeho lásky - narastajú každou omšou a svätým prijímaním.“ (MFG, p. 19) Preto v roku 1946-7, keď písala úplne prvé Koštitúcie pre budúcu kongregáciu Misionárok lásky, ktorú žiadal založiť Ježiš, jej ukrižovaný Ženích, píše: „Sestry by mali využiť každú možnosť, aby sa učili a vzrastali v tej nežnej láske k Ježišovi v Najsvätejšej sviatosti.“ (R. 34; MFG, s. 31)

            Blahoslavená MatkaTereza si nielen denne obnovovala svoje „povolanie v povolaní“, aby sa z celého srdca dala do bezplatnej služby najchudobnejším z chudobných počas každého slávenia Eucharistie, ale aby takisto čerpala silu z jej denného prijímania. Píše: O jednu vec vás žiadam, Vaša excelencia, aby ste nám všetkým poskytli duchovnú podporu, ktorú potrebujeme. Ak uprostred nás je náš Pán, počas každodennej omše a svätého prijímania, nemám strach o sestry, ani o seba. On sa o nás postará. Ale bez Neho nemôžem byť, som bezradná.“  (MFG, 26)

            Chcela, aby sestry vykonávali aj prácu kňaza. Vo svojich pôvodných stanovách píše: Každá sestra má vykonávať prácu kňazaísť tam, kam on nemôže a robiť to, čo on nemôže, musí vstrebávať  ducha Svätej omše, ktorým je úplná odovzdanosť a obeta. Preto musí byť Svätá omša stretnutím, kde sa Boh a jeho stvorenie ponúkajú tomu druhému, pre toho druhého a tento svet.“  (MFG, s. 31; R.33)

            Tu vidíme, ako blahoslavená Tereza hlboko chápala skutočnosť Eucharistie a jej mystickú jednotu. Táto neporušená manželská jednota jej poskytovala všetku energiu, silu, elán a nadšenie, aby pokračovala v tom, čo robila. Život, ktorý prežívala nebol už viac jej životom, ale Ježiš v nej žil a pôsobil cez ňu. Bola schopná urobiť všetko v Ježišovi, pre Ježiša a s Ježišom, ktorý ju posilňoval denným prijímaním Sviatosti oltárnej.

Čo blahoslavená Tereza počula?

            Vo svojom prvom liste arcibiskupovi z Kalkaty, Ferdinandovi Periérovi, SJ, z 13. januára 1947 napísala: „ Jedného dňa som počas svätého prijímania počula veľmi jasne ten istý hlas.“ (MFG, s. 10)

            Čo počula blahoslavená Tereza od eucharistického Krista?

1)     Aké rehoľné sestry by mala mať a aké vlastnosti by mali mať:

-       „Chcem indické sestry, obete Mojej lásky, ktoré by boli  Máriou a Martou, ktoré by boli tak spojené so mnou, aby vyžarovali moju  lásku k dušiam.

-       Chcem slobodné sestry odeté chudobou kríža.

-       Chcem poslušné sestry, odeté poslušnosťou kríža.

-       Chcem sestry naplnené láskou, odeté láskou kríža.“

           2)     Počula o akých ľudí sa ona so svojimi sestrami má starať:

-       Je mnoho sestier, ktoré sa starajú o bohatých a zámožných ľudí, ale o mojich najchudobnejších sa nestarajú  vôbec žiadne. Po nich túžim, ich milujem. Odmietneš to?“

3)     Názov kongregácie, ktorú chcel Ježiš, aby založila:

-       „Chcem indické sestry, Misionárky lásky, ktoré by boli mojím plameňom lásky medzi veľmi chudobnými, chorými, zomierajúcimi a malými deťmi ulice.“

           4)     Veľmi zreteľne počula, že ona so svojimi sestrami majú priviesť k nemu chudobných:

-       „Chcem, aby si mi priviedla chudobných. Sestry, ktoré ponúknu svoje životy za obetu mojej lásky, majú priviesť tieto duše ku mne.“

5)     Eucharistický Kristus jej povedal:

-       „Viem, že si najneschopnejšia osoba, slabá a hriešna, ale práve preto, že si taká, chcem ťa použiť na svoju slávu. Odmietneš to?

6)     Ježiš jej povedal, aký habit má nosiť:

-       „Budeš sa obliekať do jednoduchých indických šiat, alebo radšej, ako moja matka, sa oblečieš jednoducho a chudobne,... tvoje sárí bude sväté, pretože je to môj symbol.“

7)     Ježiš jej veľmi zreteľne povedal, čo je presne jej poslaním:

-       „Tvojím poslaním je milovať a trpieť a zachraňovať duše.“

8)      Povedal jej, že je jeho malá nevesta a bude veľmi veľa trpieť:

-       „Ty si moja malá nevesta, nevesta ukrižovaného Krista, budeš musieť trpieť tieto muky vo svojom srdci.“

            Jej eucharistický ženích jej sľúbil, že ju nikdy nenechá bez pomoci. Ona mu slepo a s láskou dôverovala, hneď Ho s radosťou poslúchala bez zbytočných otázok. (cf. MFG, s. 18)

            Na záver druhého stretnutia povedala Panna Mária blahoslavenej Matke Tereze, aby sa postarala o chudobných ľudí a priniesla im Ježiša. Jej presné slová zneli: „Postaraj sa o nich. Patria mne. Priveď ich k Ježišovi. Prines im Ježiša.“ (MFG, s. 19) Tu Panna Mária zjavne chcela, aby blahoslavená Matka Tereza pokračovala v tom, čo ona robila po Zvestovaní. Pri Zvestovaní prijala Ježiša najprv do svojho srdca, potom do svojho života a následne sa s Ježišom ponáhľala, aby ho priniesla svojej sesternici Alžbete a ostatným.“Zvestovanie bolo dňom prvého svätého prijímania Panny Márie,“ povedala blahoslavená Matka Tereza.

            Rovnako ako Panna Mária prijala Ježiša pri Zvestovaní a potom sa ponáhľala odovzdať ho ostatným, tak aj všetci Misionári lásky, sestry aj bratia, prijímajú Ježiša v Eucharistii a ponáhľajú sa odovzdať ho chudobným. Panna Mária povedala Blahoslavenej Matke Tereze, aby priviedla chudobných k Ježišovi a priniesla im Ježiša. Taktiež jej sľúbila neustálu pomoc: „Neboj sa, Ježiš a ja budeme s tebou a s tvojimi deťmi.“

Kristus v chudobných

            Taktiež vidíme neoddeliteľnú dvojitú prítomnosť Ježiša v Chlebe života a v znepokojivom prestrojení najchudobnejších z chudobných. Ježiš povedal blahoslavenej Matke Tereze: „Priveď ma k nim, pretože nemôžem ísť sám. Nepoznajú ma, takže ma nechcú. Ty choď medzi nich.“ (MFG, s. 18) Ježiš chce, aby blahoslavená Matka Tereza, sestry a bratia išli medzi chudobných nie ako sociálni pracovníci, politici alebo nadriadení, ale ako nehodní služobníci, ktorých požiadali, aby priviedli k nim Ježiša, do ľudských domovov a brlohov.

            Ježiš chce, aby sme navštevovali ľudí, ale nemôže ísť sám.  Ježiš nedokáže vykonať svoju prácu medzi ľuďmi  bez nás, my nemôžeme urobiť Jeho prácu bez Neho.  „Bezo mňa nemôžete nič vykonať.“ (Jn 15, 5) „Dokážem urobiť všetko v Ňom, ktorý ma posilňuje.“ (Fil 4, 13) Je to vzájomná bezmocnosť a vzájomná sila. V tomto zmysle je Ježiš odkázaný na nás, keď chce zachrániť duše a my, v našom živote a práci,  sme úplne odkázaní na Ježiša, ako elektrina a žiarovka. Elektrina je užitočná a svieti iba cez žiarovku.

            Blahoslavená Matka Tereza ide do hĺbky, keď uvažuje o eucharistickom Ježišovi. Podľa jej slov:  „Rovnako ako Ježiš dovolí, aby sme ho lámali, aby sa nám dal za pokrm, aj my sa musíme zlomiť, musíme sa deliť s druhými, najprv s našimi najbližšími, v našom dome, v našich komunitách, pretože láska sa začína doma. Každé sväté prijímanie nás napĺňa Ježišom a my sa musíme s Pannou Máriou ponáhľať, aby sme ho rozdali druhým.  Bolo to v deň jej prvého svätého prijímania, keď Ježiš vstúpil do jej života,  ako aj do života nás všetkých. Stal sa Chlebom života, aby sme sa aj my, ako Mária naplnili Ježišom. Rovnako ako ona sa  ponáhľame, aby sme ho rozdali ostatným. Rovnako, ako ona, slúžime druhým.“ (Prejav k bratom a spolupracovníkom, Los Angeles, USA, 1. Júl 1977)

            Podľa blahoslavenej  Matky Terezy nás Ježiš vo Sviatosti oltárnej robí horlivými, zanietenými a nadšenými. Láska k Eucharistii nám pomáha milovať chudobných, preto nás nabáda: „Skúste byť Ježišovou láskou, Ježišovým súcitom, Ježišovou prítomnosťou v druhých a v chudobných, ktorým slúžite. Pokora je vždy koreňom lásky a horlivosti za duše. Vidíme to v Ježišovi na kríži a v Najsvätejšej sviatosti“. (List, jún 1990)

Eucharistický Kristus si postupne privlastnil našu Matku Terezu, premenil celé jej bytie  úplne podľa seba, že sa mohla stať Ježišom pre všetkých. Ľudia už nevideli ju, ale iba Ježiša. Ako sa kúsok železa pripne na magnet, tak sa aj ona, ktorú Ježiš oslovil ako svoju malú nevestu, zjednotila so svojím milovaným ženíchom: „Si moja malá nevesta, nevesta ukrižovaného Ježiša.“ (MFG, s.11)

Patriť skutočne iba Jemu

            Blahoslavená Matka Tereza mala neuhasiteľnú túžbu po svojom Ženíchovi, ktorá bola rovnaká ako smäd Ježiša na kríži po láske k dušiam. Odteraz sa vo dne a v noci modlila, trpela a pracovala pre Ježiša, pretože jej milovaný Ženích bol pre ňu všetkým: „Ježiš, môj Ježiš, som iba tvoja... Ježiš, milujem ťa nie pre to, čo dávaš, ale preto, čo berieš,.“ (MFG, s.17)

            Pokračuje v písaní arcibiskupovi Kalkaty: „Túžim skutočne patriť iba Jemu. Celá horieť pre neho a pre duše. Chcem, aby Ho mnohí nežne milovali... Už som mu  dala všetko.“  (MGF, s. 13-14 )

Eucharistia je neoddeliteľná od chudobných. Nie je to nič nové pre cirkev, pretože to jasne môžeme vidieť v Evanjeliách. Ten, ktorý povedal: „Toto je moje telo,“ je ten istý, čo povedal: „Bol som hladný a dali ste mi najesť...!“

            Niektorí z cirkevných otcov ako sv. Ambróz, sv. Ján Zlatoústy atď. to veľmi jasne a dôrazne vyslovili.

            Sv. Ján Zlatoústy, napríklad, povedal: „Radi by ste si uctili telo Kristovo? Neignorujte ho, keď je nahý. Nevzdávajte mu úctu v chráme odetí do hodvábu a hneď potom ho necháte zle oblečeného vonku, kde je chladno. Ten, ktorý povedal: „Toto je moje telo!“, je ten istý, čo povedal: „Videli ste ma hladného a dali ste mi jesť“ a „čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste to urobili“... Čo je dobré na tom, ak je eucharistický stôl preplnený zlatými kalichmi, keď tvoj brat zomiera od hladu. Najprv utíš jeho hlad a potom, tým, čo zostane môžeš ozdobiť oltár..“

            Na záver môžeme povedať, že je veľmi potrebné, aby každý človek nanovo objavil dôležitosť a nevyhnutnosť Sviatosti oltárnej vo svojom živote, Eucharistie, ktorá každého núti, aby vyhľadal chudobných.

            Svätý otec, Ján Pavol II., píše mladým pri príležitosti XIX. Svetových dní mládeže 2004: „Drahí priatelia, ak sa naučíte, ako objaviť Ježiša v Najsvätejšej sviatosti, budete taktiež vedieť, ako ho objaviť v bratoch a sestrách, zvlášť, vo veľmi chudobných...

            S takou vnútornou slobodou a s takým zápalom lásky, ktorým nás Ježiš učí, aby sme ho našli v blížnych, predovšetkým v znetvorených tvárach chudobných.

            Blahoslavená Tereza z Kalkaty rada roznášala „vizitky“, na ktorých boli napísané tieto slová: „Ovocím ticha je modlitba, ovocím modlitby je viera, ovocím viery je láska, ovocím lásky je služba; ovocím služby je pokoj.“ Toto je spôsob ako sa stretnúť s Kristom...“

Navštívme ho v chudobných, prinášajme viac ovocia lásky v službe. Nech je toto našim neuhasiteľným smädom, stálym úsilím a vytrvalou modlitbou.

Zostávam v láske a modlitbách. Nech vás žehná Pán.