jtemplate.ru - free extensions for joomla

Holy Family icon

„Svätosť nie je luxus pre niekoľkých ľudí, ale obyčajná povinnosť pre vás a pre mňa.“  ~Matka Tereza 

 

Pocta Matke Tereze 

Pocta Blahoslavenej Matke Tereze z Kalkaty
na výročie jej smrti, 5. Septembra
O. Sebastian Vazhakala, MC, 2009

Všetci sme boli svedkami niečoho mimoriadneho, čo sa dialo okolo a po celom svete, od noci 05.9.1997, kedy žízniaca duša Matky Terezy opustila krehké a opotrebované telo, aby raz navždy uhasila nekonečný smäd svojho Pána a Spasiteľa, ktorého smäd sa snažila uhasiť počas rokov všetkými silami a vlákenkami svojej bytosti na uliciach Kalkaty a sveta. Aj keď je pre nás ťažké prijať realitu, že už nie je s nami, faktom je, že sa vrátila k zdroju a plnosti lásky a milosti, odkiaľ bude aj naďalej vylievať mnoho milosti.

Na druhej strane je pre nás absolútne nevyhnutné prijať " Božie Kairos ", božskú hodinu Božieho navštívenia, na ktorú bola vždy pripravená. Takže naša milovaná Mama, ktorú sme všetci milovali a ktorá milovala nás tak vrúcne, behom pár minút zmizla z viditeľných horizontov nášho života, aby sa úplne zjednotila s Ježišom ako kus železa prilepeného k magnetu, ktoré sa už nikdy neoddelí.

Už z diaľky mohla počuť slová svojho Majstra: "Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta." Môžeme si predstaviť vo svojej mysli dlhý rad Spoločenstva Misionárov lásky v nebi, so sestrou Agnes  a sestrou Sylviou vpredu, potom je nekonečný rad najchudobnejších z chudobných, ktorých Matka Tereza kŕmila, ktorým hasila smäd, obliekala, prichýlila, navštevovala a pochovávala; tie tisíce ľudí, ktorí žili ako zvieratá na ulici, ale zomreli ako anjeli s dôstojnosťou, milovaní a zaopatrení ňou a členmi rodiny Misionárov lásky v domovoch umierajúcich chudobných, mnoho malomocných a pacientov s AIDS, všetci oblečení v bielom spievali piesne chvály a vďaky, všetci čakali v nebi, aby ju privítali a vzali ju do Abrahámovho lona.

Rozmýšľam, či bol niekto niekedy takto prijatý v nebi, alebo či mal niekto niekedy na zemi takýto pohreb. Všetko v nebi i na zemi pre ňu bolo tak jedinečné a bezprecedentné. Nikdy predtým žiadna osoba jej postavenia ako rehoľníčky nemala naraz štátny aj katolícky pohreb.

Zanechajúc všetky tieto vznešené a jedinečné výsady, ktoré naša milovaná matka dostala ako v živote, tak aj po smrti, a to nielen od svojich milovaných dcér a synov rodiny Misionárov lásky, ale od celého sveta, sme teraz nútení pokračovať v niektorých z hlavných učení nášho "malého Mahátmu" Matky Terezy.

Ak Kalkatu možno považovať za žumpu, najmä v roku 1940, Matka Tereza môže byť Lotosom. Ako vieme, bezprostredne po druhej svetovej vojne India získala nezávislosť od Britov, ale nie sú nezávislosť od problémov. Neustále tam utekali milióny ľudí - najmä z Východného Pakistanu - väčšina z nich našla svoj domov na chodníkoch a v prázdnych a starých a nevyužívaných budovách Kalkaty. Mnohých bolo možné nájsť ležiacich na zemi na oboch stranách cesty, čo je jav, ktorý môžeme v Kalkate vidieť stále. Zbavení všetkého ľudského pohodlia a útechy, najchudobnejší a odmietnutí volali k Bohu o pomoc. Boh videl trápenie chudobných a počul ich krik. Zavolal túto jednoduchú, skromnú a ženu malého vzrastu, doteraz úplne neznámu pre svet, aby bola poslom lásky a nežnej starostlivosti, na ceste do Darjeelingu dňa 10.9.1946.

Čo sa naučila zo skúsenosti, ktorú mala 10. septembra?

1) Naučila sa, že ukrižovaný Ježiš z Nazareta je stále hladný a smädný po láske duší, najmä v najchudobnejších z chudobných, bez ohľadu na kastu, farbu pleti, vierovyznanie alebo národnosť; a že ona je povolaná nasýtiť a utíšiť hlad a smäd Ježiša a chudobných, prostredníctvom modlitby, pokánia a horlivej a nezištnej služby pre nich.

2) Naučila sa, že potreby ľudí majú prednosť pred akýmkoľvek uvažovaním nad tým, aké je ich náboženstvo, farba pleti či národnosť. Jej prvá otázka nebola, k akému náboženstvu on alebo ona patria alebo z ktorej krajiny pochádzajú, ale to, či dotyčná osoba potrebovala akúkoľvek pomoc a to, čo by som mohla urobiť pre neho alebo pre ňu, aby som zmiernila ich bolesť. Keď som v roku 1967 začal pracovať v domove pre umierajúcich v Kalighat (Kalkata), bol tam muž na pokraji smrti, ktorý bol privezený kalkatským ambulantným združením. Potom, čo sa mu dostalo všetkej starostlivosti a lásky, jednoduchých liekov a nejakého jedla, nadobudol silu; akonáhle sa cítil trochu lepšie, odišiel znova na ulicu a potom v priebehu niekoľkých dní ho ambulancia priviezla späť. To sa stalo viac ako desať až pätnásť krát v priebehu niekoľkých mesiacov. Rozčuľovalo ma to a dokonca som bol za to na neho nahnevaný. Jedného dňa, keď sa vrátil, povedal som Matke Tereze, že tento muž je tu viac než pätnásty krát  alebo aj viac a že prijímať ho opäť nemá žiadny význam. Za pár dní sa vždy vráti na ulicu. Matka sa na mňa pozrela a povedala: "Počúvajte, brat Sebastian, potrebuje tento človek teraz vašu pomoc, alebo nie." Povedal som, že áno. ... "Potom urobte všetko, čo môžete, aby ste mu pomohli. Otázka nie je, koľkokrát už bol u nás, ale ako mu môžeme pomôcť teraz. A naviac, čokoľvek robíme pre neho, robíme to Ježišovi. Potom prídeme k tomuto momentu: aj keď to nebolo náboženstvo, ku ktorému človek patril, bola jej prvá úvaha, každá osoba, ktorej poslúžila, bola pre ňu Ježišom. Vždy si bola vedomá toho, že čokoľvek urobíme pre najmenšieho z našich bratov, robíme to k Ježišovi. A preto:

3) Rozhodla sa urobiť štvrtý sľub horlivej a nezištnej služby najchudobnejším z chudobných, v ktorých milovala Ježiša a slúžila Mu v nich.

4) Matka Tereza sa naučila, že Ježiš, ktorého milovala a adorovala v Chlebe života, je ten istý Ježiš, ktorého milovala a slúžila Mu v bolestnom prestrojení najchudobnejších z chudobných. Od prítomnosti Ježiša v Najsvätejšej sviatosti išla do prítomnosti Ježiša v najchudobnejších z chudobných a naopak. Hovorievala: "Čím odpudivejší je chudobný, tým väčšia viera je potrebná, aby sme mu pomohli."

5) Matka Tereza sa naučila, že prácu, ktorú sa chystala robiť, nebola sociálna práca, ale Božie dielo. Opakovane hovorila: "Naša práca nie je sociálna práca, je to Božie dielo, čo robíme. Nie sme sociálne pracovníčky, sme zasvätené osoby, ktoré sú povolané k vykonávaniu Božieho diela.". To dáva jasnú odpoveď na otázku: Čo sa bude teraz diať s Misionármi lásky? Vzhľadom k tomu, že je to Božie dielo a diela lásky, bude pokračovať tak dlho, pokiaľ zostaneme verní jej Duchu a charizme.

6) Matka Tereza si uvedomovala, že nie je povolaná robiť mimoriadne veci, ale obyčajné veci s mimoriadnou láskou. Opakovane hovorila: "Nie je dôležité, koľko toho urobíme, ale koľko lásky vložíme do nášho konania".

7) Naučila sa, že má nielen počúvať Ježišove slová: "Poďte, požehnaní môjho Otca ...", ale mala by pomôcť všetkým ľuďom dobrej vôle, aby to počuli tiež. Uvedomila si, že bola povolaný, aby postavila most medzi bohatými a chudobnými - bohatí môžu nájsť pokoj a radosť v dávaní a zdieľaní a chudobní v prijímaní a vracaní. Ako bohatí, tak aj chudobní dávajú a prijímajú vzájomne...

8) Matka Tereza sa naučila, že v dávaní dostávame, v umieraní sa rodíme pre večný život. Uvedomila si, že bola povolaná žiť slová svätého Pavla: "Je blaženejšie dávať ako prijímať" (Skutky 20: 35).

9) Prostredníctvom Matky Terezy Boh otvoril oči mnohým ľuďom, aby videli vlastnú chudobu a biedu a chudobných, ktorí ich obklopujú a že musia byť "strážcami svojich bratov".

10) Vďaka Matke Tereze si svet uvedomil, že existujú dva druhy chudoby: materiálna a duchovná, a každá z nich má pozitívne aj negatívne stránky. Duchovná chudoba je však horšia, než hmotná núdza.

Na záver možno povedať, že aj keď Matka Tereza zomrela, dostalo sa jej slávnostného pohrebu a jej pozostatky boli položené do hrobu, jej nesmrteľný duch neprestane účinkovať až do konca časov a ona z bude neba aj naďalej tíšiť nekonečný smäd nášho Ukrižovaného Spasiteľa po láske duší, pretože sa stala silnejšou než kedykoľvek.

"Každý povzdych, každý pohľad, každý môj skutok  bude skutkom božej lásky a všetko, čo budem robiť, bude, milý Pane, z lásky k Tebe. Vezmi si moje srdce, nech zotrvá v pravde: Studnica uzavretá pre všetkých okrem Teba. Je ešte niečo, čo by som dnes neurobila? "Toto bola jej modlitba a jej život. Nech je to aj našou modlitbou a naším životom.

Boh vám žehnaj.