jtemplate.ru - free extensions for joomla

Holy Family icon

„Svätosť nie je luxus pre niekoľkých ľudí, ale obyčajná povinnosť pre vás a pre mňa.“  ~Matka Tereza 




Nech je pochválená Svätá rodina

Bez Veľkého piatku niet Veľkonočnej nedele
O. Sebastian Vazhakala, MC

Chváľte Pána, Kristus vstal z mŕtvych, aleluja, aleluja.
Naozaj vstal z mŕtvych, Aleluja, aleluja.

Boli sme štyridsať dní pridusení, pretože sme nemohli povedať ani spievať "aleluja" a ak náhodou ktokoľvek z nás v dôsledku nepozornosti alebo zo zvyku povedal alebo zaspieval aleluja, všetky oči boli na ňom alebo na nej, dávali znamenia, aby zastavili človeka, ktorý sa cítil zle, dokonca aj ponížený. Báli sme sa povedať alebo zaspievať "Aleluja".

Teraz môžeme dýchať správne a ak aj  povieme roztržito slovo "Aleluja" nikto sa na nás nejde pozerať s opovrhnutím. Svojim spôsobom je to škoda, že sme stratili šancu byť ponížení. Pápež František povedal vo svojej kázni na Kvetnú nedeľu, že sa učíme pokore cez pokorenie. Všetci tí, ktorí boli ponížení kvôli slovu "aleluja" budú teraz povýšení, ak sme sa chopili takých príležitostí pre lásku a pre duše.

Obdobie pôstu bolo púťou viery. Ale nie len doktrinálnej alebo teoretickej, bola to živá viera, ktorý pohla naše srdcia k obráteniu, očisteniu, posväteniu, k obnove a rastu. Väčšina z nás spoznala Ježišovu lásku, Ježišov súcit, Ježišovo myslenie, Ježišovu neuveriteľnú blahosklonnosť, jeho úplné "Kenosis", sebavyprázdňovanie, jeho pokoru, jeho chudobu, jeho poslušnosť, ale nad tým všetkým je Jeho väčšia láska, Jeho nesmierna a bezhraničná láska k blížnemu. Mohli by sme pokračovať ďalej a ďalej.

Ale potom nebudeme mať radosť zo spevu "aleluja". Poďme teda do tohto najsvätejšieho obdobia Veľkej noci, ktoré je na druhej strane pôstneho obdobia. Obdobie pôstu a obdobie Veľkej noci sú dve neoddeliteľné strany tej istej reality. Obe sú absolútne nevyhnutné. Možno to zhrnúť a zredukovať do dvoch najkrajších a veľmi významných dní v týždni: piatok a nedeľu, ktoré oba idú späť do šiesteho dňa stvorenia a potom sa k prvému dňu odpočinku.

Na Veľký piatok Ježiš rozbil starého človeka, ktorého Boh stvoril na šiesty deň a na Veľkonočnú nedeľu nanovo stvoril novú ľudskú bytosť. Od tej doby máme tieto dva neoddeliteľné dni, ktoré nám pripomínajú nášho starého a nového človeka. Posledná kapitola evanjelií a celé Skutkov apoštolov sa sústreďujú výhradne na skutočnosť vzkriesenie Ježiša.

Veľký piatok a Veľkonočná nedeľa sú potom od seba neoddeliteľné. Sú ako dve strany jednej mince. Veľký piatok mohol byť skutočnou tragédiou, ak by Ježiš nevstal z mŕtvych. Každý z nás je oboznámený so smrťou a pohrebom, ktoré prichádzajú na každého jedného človeka. Ale nie sme vôbec oboznámení s realitou prázdnych hrobov. Vieme, že cintoríny sú plné hrobov, ale aj po niekoľkých stáročiach tam môžu byť nejaké pozostatky, ak by sme náhodou otvorili hrobky.

V Lime, Peru, je františkánsky kláštor, kde je v podzemí obrovská priekopa, v ktorej môže človek vidieť kosti, lebky a kostry viac ako tridsať tisíc františkánskych mníchov, ktorí tam žili a zomreli.

Máme hrob svätého Petra a Pavla; máme telo svätého Pia V. vystavené v bazilike Maria Maggiore. Pozostatky toľkých svätcov, ako je sv. Jozafát, Pius X., svätý Jána XXIII. a hrob svätého Jána Pavla II. a niekoľko ďalších je možné nájsť v Bazilike svätého Petra.

Ale keď ideme do baziliky Svätého hrobu v Jeruzaleme, vidíme, že hrob je prázdny. Pozostatky Ježišovho tela, jeho kosti, lebku a kostru nemožno nájsť. A toto bolo overené na tretí deň po jeho pohrebe. Dokonca aj obrovský kameň pri vchode do Ježišovho hrobu by Ho nemohol zadržať a zabrániť Mu vyjsť von z neho.

Tvorca vesmíru nemôže byť uväznený v hrobke. Dokonca ani dvaja rímski strážcovia, ktorí mali strážiť hrob a chrániť Ježišovo telo pred odcudzením by to nemohli urobiť.

Farizeji a židovské úrady sa snažili bagatelizovať udalosť vzkriesenia Ježiša ľudskými výrazmi a nespravodlivým spôsobom. Klamali, podplatili vojakov a zatkli niektorých z apoštolov. Peter bol uväznený. Sťali apoštola Jakuba. Zbičovali ich, varovali ich, aby nehovorili v Ježišovom mene. Čím viac sa tomu snažili zabrániť, tým viac sa dobré správy šírili naokolo. Šavol, vyučený farizej, vyškolený Gamalielom, veľkým učiteľom zákona, sa snažil zničiť kresťanov.

Všetko úsilie vyšlo nazmar, pretože to, čo videli a počuli, čoho sa dotýkali a na čo hľadeli, hlásali, aby mali s nimi spoločenstvo a oni mali spoločenstvo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom (porov. 1Jn 1:1 - 4).

Stačí si prejsť Skutky apoštolov, aby sme to videli. Posledné kapitoly evanjelií sa snažia popísať realitu prázdneho hrobu: prví z nich, ktorí videli prázdny hrob, videli plachty, ktoré sa samy zrolovali. Učeník, ktorého Ježiš miloval, čakal na Petra, aby bol prvým oficiálnym svedkom prázdneho hrobu: "Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu ako prvý, uvidel a uveril" (Jn 20: 8).

Bežme spolu s Petrom, zostúpme do hrobu spolu s Jánom, pozrime sa a uverme. Možno, že niektorí z vás by boli radšej ako Mária Magdaléna, ktorá stála plačúc pri hrobe. Nezaujímala sa o prázdny hrob, ale chcela vedieť, kde sa stratilo Ježišovo telo. A tak sa nahla a pozrela sa do hrobu a videla dvoch anjelov oblečených v bielom, ktorí sedeli tam, kde bolo Ježišovo telo, jeden pri hlave a druhý pri nohách. Ale nevidela Ježišovo telo, pretože už viac nebol obmedzený hrobom.

Okrem skutočnosti Ježišovho vzkriesenia, vzkriesený Pán chce, aby sme vyvinuli úsilie, cvičili sa v trpezlivosti a aby sme boli vytrvalí pri hľadaní Ježiša. V súčasnosti môže byť pre nás prázdny hrob spojený s naším povolaním Misionárov lásky. Kongregácia, do ktorej sme povolaní patriť, môže byť pre niektorých z nás ako prázdny hrob. Pre iných môže byť prázdnym hrobom duchovný život. A pre niektorých ďalších to stále môže byť život modlitby, vysušený a prázdny. Môže to byť apoštolát medzi najchudobnejšími z chudobných, alebo to môže byť spoločenstvo, kde vidíme veľa povrchnosti.

Keď sa modlíme bez toho, aby sme stretli osobu Ježiša, keď sa snažíme nasledovať Ježiša bez kríža, keď vykonávame charitu bez nadprirodzena, keď robíme sľuby bez odriekania, keď žijeme náš zasvätený život bez radosti a nadšenia... čelíme prázdnemu hrobu bez vzkrieseného Pána. Vzkriesený Pán vyžaduje úsilie, vernosť, odriekanie, obetu, nadprirodzeno a presvedčenie.

Tak, ako sme prežívali obdobie pôstu prípravou samých seba na oslavu veľkého veľkonočného sviatku, obdobie Veľkej noci je čas pripraviť sa s pokorou a nádejou na sviatok Zoslania Ducha Svätého, aj keď je veľký rozdiel v Duchu a atmosfére týchto dvoch neoddeliteľných období. 

Na záver by som rád poprial všetkým a každému sviatok Veľkej noci naplnený veľkým pokojom. Rovnako ako Mária Magdaléna pri prázdnom hrobe, učeníci na ceste do Emauz, apoštoli vo večeradle a mnohí učeníci, radujme sa a jasajme, lebo Pán vstal z mŕtvych, aleluja, aleluja. Naozaj vstal z mŕtvych, aleluja, aleluja. Amen. Boh vám žehnaj.