jtemplate.ru - free extensions for joomla

Holy Family icon

„Svätosť nie je luxus pre niekoľkých ľudí, ale obyčajná povinnosť pre vás a pre mňa.“  ~Matka Tereza 

 


Zvestovanie Pána, 25. 03.  2011

Eucharistický Ježiš
v živote ctihodného Jána Pavla II a Blahoslavenej Terezy z Kalkaty

            O. Sebastian Vazhakala, MC 


            Svet veriacich rovnako ako neveriacich dychtivo túžobne očakáva nedeľu Božieho milosrdenstva  01.05.2011. Námestie svätého Petra a rôzne časti historického mesta Rím budú naplnené nespočetným množstvom ľudí, ktorí prídu zo všetkých kútov sveta, zúčastniť sa radosti z blahorečenia jedného z veľkých svätcov našej doby, po smrti ktorého mladí ľudia hneď kričali ako jeden hlas "Santo Subito" - "svätý hneď".             

            Tento krik zo všetkých kútov sveta dosiahol nebo a Pán udelil požadovaný zázrak, potrebný pre blahorečenie, na jeho príhovor. Tak sa chystá pripojiť k zoznamu nespočetných blahoslavených v nebi, vrátane matky chudobných, Blahoslavenej Matky Terezy z Kalkaty, ktorú ctihodný pápež Ján Pavol II blahorečil na misijnú nedeľu 19.októbra 2003, na výročie jeho pontifikátu.             

            Títo dvaja veľkí svätí našej doby zanechali veľmi bohaté dedičstvo viery, hlboký a nezabudnuteľný príklad veľkej a neporaziteľnej lásky k Bohu. Čo bolo tajomstvom ich života? Kto ich inšpiroval a dával im milosť, odvahu a silu uskutočňovať a dosiahnuť to, čo vykonávali a dosiahli? Ich pamiatka je ešte v čerstvej pamäti, pretože mnohí z nás mali neoceniteľnú výsadu chodiť a pracovať s oboma, alebo aspoň s jedným z nich. Obaja čerpali silu, obnovujúc svoju schopnosť milovať blížnych, najmä tých najchudobnejších, posledných, najmenších a stratených, ​​zo svojich stretnutí s Eucharistickým Pánom a naopak.             

            Nemôžeme jednoducho prejsť povedľa bez zamyslenia sa nad ich oddanosťou všetkým dôležitým a nevýslovným darom a tajomstvu, ktorým je svätá Eucharistia. Tu sa obmedzíme na niekoľko ich spisov o Eucharistii, ktoré vyjadrujú a vysvetľujú silu, ktorá pracovala skrze ich životy.           

            Ctihodný pápež Ján Pavol II a Blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty boli pevne presvedčení, že stredobod ich života bol zakorenený v Ježišovi v Eucharistii. Eucharistický Ježiš a Panna Mária si ich kúsok po kúsku privlastňovali natoľko, že sa obaja stali „takými silnými magnetmi", ktoré boli schopné priťahovať duše k Bohu a Boha k dušiam. Obaja vynikali v oddanosti Eucharistii a zanechali tak neuveriteľné dedičstvo Cirkvi. Obaja milovali Ježiša v Eucharistii, milovali a slúžili mu v svojich blížnych,  najmä vo veľmi chudobných. "Ako by to mohlo byť inak," píše Svätý Otec Ján Pavol II, " keď Kristus,  ktorého stretáme pri kontemplácii, je rovnaký ako ten,  ktorý žije a trpí v chudobných?"  

            Stanovy Misionárov Lásky - kontemplatívnych hovoria:

            "... Sme povolaní byť kontemplatívnymi misionármi a misionármi kontemplácie dvadsaťštyri hodín každý deň; od Ježiša prítomného v Najsvätejšej sviatosti ideme k Ježišovi prítomnému v najchudobnejších z chudobných a naopak ...

"Osoba Ježiša, ktorého kontemplujeme, počúvame a uctievame v chlebe života, je tá istá osoba Ježiša, ktorému preukazujeme z celého srdca nezištnú službu v bolestnom prestrojení najmenších, posledných, stratených, ​​osamelých, starých, nemilovaných, opustených, pacientov s AIDS, atď. Ježiš je prítomný vo všetkých z nich ako povedal: „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste to urobili.“(Mt 25, 31-46)           

            Blahoslavená Matka Tereza odpísala arcibiskupovi  Kalkaty v januári 1948: "Práca, ktorú budeme musieť robiť nebude možná bez jeho (Ježišovej) nepretržitej milosti zo svätostánku. On bude musieť robiť všetko. My Ho musíme iba nasledovať "(Loreto Covent, Kolkata, 28.01.1948).

            Nemôžeme preto ani jestvovať, ani pracovať s chudobnými bez správneho pochopenia dvojakej prítomnosti Ježiša. Je neoddeliteľná ako dve vtáčie krídla. Žiadny vták nemôže lietať len s jedným krídlom. Čím viac milujeme Ježiša v chlebe života, prijímame ho vo svätom prijímaní a uctievame ho s horlivosťou, tým viac ho milujeme a slúžime mu v najchudobnejších z chudobných. Je nemožné, aby človek, ktorý skutočne miluje Ježiša v Eucharistii, nemiloval blížneho a súčasne sa nesnažil pomôcť mu všetkými možnými spôsobmi.

            Kresťanské komunity majú byť eucharistickými spoločenstvami, čo znamená, že Ježiš v Eucharistii je centrom ich života v komunite a v pastoračnej starostlivosti.

            Sv. Albert Hurtado, jeden zo svätých našej doby, zo Santiaga de Čile, bol kanonizovaný pápežom Benediktom XVI v nedeľu 23. októbra 2005 počas Synody biskupov o Eucharistii. Jeho heslom bolo: "Moja omša je môj život a môj život je predĺžená omša". Ježiš nám úplne dáva sám seba v Eucharistii.

            Svätý Augustín píše: "Aj keď je Boh je najmocnejší, viac nám dať nemohol, hoci je najmúdrejší, viac nám dať nevedel, hoci je najbohatší, nemohol nám dať viac."

            Často cítime napätie  medzi aktívnym a kontemplatívnym životom. Ctihodný Ján Pavol II píše vo svojej apoštolskej exhortácii „Redemptoris Custos, Strážca Vykupiteľa: "V Jozefovi zjavné napätie medzi aktívnym a kontemplatívnym životom nachádza ideálnu harmóniu, ktorá je možná len u tých, ktorí majú dokonalosť lásky." Najsvätejšia Eucharistia udržiava živú a aktívnu čnosť lásky v nás.

            V pôvodných Stanovách pre sestry Blahoslavená Matka Tereza napísala v roku 1947: "Sestry musia využívať všetky prostriedky, aby sa učili rásť v nežnej láske k Ježišovi v Najsvätejšej sviatosti" (R. 34). Tu Blahoslavená Matka Tereza, inšpirovaná a vedená Duchom Svätým, používa dve absolútne slová: "musia" a "všetky", t.j musíme, podľa nej, ktorá to podľa môjho názoru sama robila na prvom mieste, použiť všetky dostupné prostriedky "učiť sa a rásť "v nežnej láske k Ježišovi v Najsvätejšej sviatosti, aby naša nežná láska k Ježišovi v bolestnom prestrojení najchudobnejších z chudobných mohla tiež rásť a vzrastať.

            Od samého počiatku svojho poslania Misionárky lásky si naša svätá zakladateľka bola veľmi dobre vedomá, bolo jej jasné a bola presvedčená, že bez mimoriadnej a nežnej lásky k Ježišovi v Eucharistii ona, jej sestry a jej bratia by nemohli milovať a slúžiť Ježišovi v chudobných. Vyplýva to z listu arcibiskupovi Kalkaty kde píše: "Jedna vec, o ktorú Vás žiadam, Vaša Milosť, je, aby ste nám poskytli všetku duchovnú pomoc, ktorú  potrebujeme ... Ak máme Pána uprostred nás denne vo svätej omši a vo svätom prijímaní, nič sa nebojím o sestry, ani o seba. On sa bude starať o nás. Ale bez Neho nemôžem byť, som bezmocná. "(Sviatok Božieho Tela, 1947). Toto bolo potom životom Blahoslavenej Matky Terezy a jej práca bola nielen predĺžením a pokračovaním Ježišovej práce, ale Ježiš osobne pracoval s ňou. Ona, jej sestry a jej bratia sú povolaní k takémuto presvedčeniu a až potom ich život bude prinášať viac a viac ovocia.

            Jej spojenie s Ježišom začalo v ranom veku, okolo päť a pol roka, ktoré rokmi silnelo a prehlbovalo sa. Tu opäť máme autentický text, napísaný arcibiskupovi Kalkaty: "Od veku päť a pol roka, keď som Ho prvýkrát prijala vo svätom prijímaní, bola vo mne láska k dušiam. Tá rástla vo mne, až som prišla do Indie s nádejou na záchranu mnohých duší. Počas tých 18 rokov som sa snažila žiť podľa jeho priania.  Horela som túžbou milovať Ho tak, ako nebol nikdy predtým milovaný ... "(25.januára 1947).

            Táto horiaca láska spaľovala jej srdce a dušu za spásu a posvätenie duší, najmä tých najchudobnejších z chudobných. Každá sv. omša a sväté prijímanie bolo pre ňu prikladaním ďalšieho dreva na oheň,  ako píše: "Táto túžba tíšiť smäd nášho Pána po dušiach chudobných, po čistých obetiach  lásky, rástla s každou svätou omšou a svätým prijímaním. Všetky moje modlitby a celý deň sú plné tejto túžby.“ (03.12.1947).

            Kedykoľvek sa ľudia pýtali Blahoslavenej Matky Terezy na tajomstvo jej moci, sily a vitality, najmä keď už bola značne stará, vždy obracala pozornosť k Bohostánku. Aj keď bola prijatá do rôznych nemocníc, pýtala si Bohostánok do svojej nemocničnej izby, kde chcela, aby kňaz slávil denne svätú omšu a dal jej sväté prijímanie, plus hodinu adorácie pred vystavenou Najsvätejšou sviatosťou.

            V Kalkate, keď bola v opatrovateľskom dome Woodlands,  bol to doktor Hinduista, ktorý povedal sestrám, aby priniesli „tú skrinku“  z materského domu sestier Misionárok lásky. Lekár nevedel, ako nazvať tú „skrinku“, ktorú my nazývame tabernákulum, že je to Boží príbytok medzi nami. Lekár povedal, že Blahoslavená Matka Tereza sa bude cítiť lepšie a upokojí sa, ak sestry prinesú "Ježiša v Eucharistii“; a keď sa tak stalo, ona sama sa zdala byť výnimočne pokojná a plná milostí. 

            Život Blahoslavenej Matky Terezy bol eucharistickým životom. V dvoch z najdôležitejších listov napísala: "Jedného dňa po svätom prijímaní som počula rovnaký hlas veľmi zreteľne ..." a potom vypočítavala, akých ľudí musí mať a ich vlastnosti. On jej všetko, aby som tak povedal, diktoval, On definoval veľmi jednoducho a jasne povolanie Misionárov lásky, konkrétne "milovať a trpieť a zachraňovať duše." Hovoril aký odev by mala ona a jej sestry nosiť ... akým ľuďom by mali slúžiť...., názov kongregácie, k založeniu ktorej  bola volaná, atď ...

            Tiež jej lokúcie a vízie prebiehali v takomto kontexte: "Vo všetkých svojich modlitbách a svätých prijímaniach sa neustále pýta: „Odmietneš? Keď išlo o tvoju dušu, nemyslel som na seba, ale vydal som seba dobrovoľne za teba na kríž a ty, čo teraz? Odmietneš?..." (sviatok svätého Františka Xaverského, 1947).

            Vo svojom posolstve mladým ľuďom sveta ctihodný Ján Pavol II píše:

            "Drahí priatelia, ak sa naučíte objavovať Ježiša v Eucharistii, budete tiež vedieť, ako ho objaviť  vo svojich bratoch a sestrách, najmä v tých najchudobnejších. Eucharistia prijatá s láskou a zbožnou horlivosťou sa stáva školou slobody a lásky, aby sa plnilo prikázanie lásky ... Táto eucharistická škola slobody a lásky nás učí prekonávať povrchné city, aby sa korene upevnili v tom, čo je pravdivé a dobré , čo nás oslobodzuje od každého sebectva s cieľom otvoriť sa ostatným. To nás učí prejsť od citovej lásky k aktívnej láske. Láska nie je len pocit, je to akt vôle, ktorý dáva prednosť dobru druhých pred vlastným dobrom.

            "Je to ako s vnútornou slobodou a vrúcnou láskou, kde nás Ježiš učí, aby sme ho našli v iných, predovšetkým v znetvorenej tvári chudobných. Blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty rada rozdávala svoju „vizitku“, na ktorej boli napísaná slová: "Ovocím mlčania je modlitba, ovocím modlitby je viera, ovocím viery je láska, ovocím lásky je služba, ovocím služby je pokoj ". To je spôsob, ako sa stretnúť s Kristom ... Svet naliehavo potrebuje veľké prorocké znamenie bratskej lásky! Nestačí hovoriť o Ježišovi! Musíme ho tiež nechať vidieť cez výrečné svedectvo vlastného života "(pápež Ján Pavol II). 

            Naša láska k Ježišovi v chlebe života a naša láska k najchudobnejším z chudobných sú neoddeliteľné. Tvoria jednu skutočnosť. V rozkaze, že máme nakŕmiť hladných a napájať smädných, Ježiš nás najprv živí svojím telom, on tíši náš smäd jeho slovom a krvou.

            Pápež Benedikt XVI píše vo svojej prvej encyklike „Deus Caritas Est“: "Len keď poslúžim svojmu susedovi, otvoria sa mi oči, aby som videl, čo Boh robí pre mňa a ako veľmi ma miluje. Svätí -  napríklad Blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty - neustále obnovovali svoju pripravenosť slúžiť blížnemu vo svojich stretnutiach s eucharistickým Pánom a naopak, toto stretnutie získalo svoju realizáciu a hĺbku v ich službe druhým. Láska k Bohu a láska k blížnemu sú neoddeliteľné, tvoria jediné prikázanie. Ale obe žijú z Božej lásky, ktorý nás miloval ako prvý "(č. 18).

            Túto dvojitú lásku môžeme porovnať s vodou, ktorá tečie potrubím do nádrže. Cez jedno potrubie sa dostáva voda do nádrže, potom tá istá voda ide von cez ďalšie potrubie, aby sa rozdelila všetkým ľuďom, ktorí ju potrebujú. Nádrž, ako veľmi dobre vieme, nevyrába vodu, ani ju nepije alebo neabsorbuje. Účel a funkcia nádrže je zhromažďovať vodu jedným potrubím a distribuovať ju všetkým ľuďom okolo cez druhé. V latinčine sa hovorí: "Nemo dat quod non habet" (Nikto nemôže dať to, čo nemá). Dávame a zdieľame to, čo dostávame od dobrého Boha v modlitbe. To je dôvod, prečo Ježiš povedal blahoslavenej Matke Tereze, že sestry a bratia  musia byť tak zjednotení s Ním, aby vyžarovali jeho lásku na duše blížnych. Čím viac dostávame, tým viac dávame a zdieľame so všetkými, ktorí to potrebujú a čím viac zdieľame, tým viac dostávame. Láska rastie skrze lásku. Zdrojom tejto lásky je neporaziteľná Najsvätejšia Trojica, ktorá je nevyčerpateľným prameňom. My sa pripájame k tomuto prameňu lásky skrze modlitbu a to najmä prostredníctvom sviatosti krstu a Eucharistie. Takto vždy žijeme v láske a pre lásku. Eucharistia neustále vyživuje, posilňuje, oživuje a aktivuje našu lásku. Tak sa naša láska stáva viac a viac efektívnou.

            Podľa slov ctihodného Pápeža Jána Pavla II:

            "Ohlasovanie smrti Pána, kým On nepríde" (1Kor 11: 26) znamená, že všetci, ktorí majú účasť na  Eucharistii, sú zaviazaní k tomu, aby zmenili svoj života a aby ho istým spôsobom urobili úplne eucharistickým.

            "... Podstatne o tom vypovedá obraz Poslednej večere z evanjelia podľa Jána ako spôsob vyjadrenia hlbokého významu obrazu „umývania nôh“, v ktorom Ježiš vystupuje ako učiteľ sv. prijímania a služby " ( Ecclesia de Eucharistia č 20).

            Svätý Ján Chrizostom píše:

            "Chcete si uctiť telo Kristovo? Nenechajte Ho bez povšimnutia, keď je nahý. Nevzdávajte mu hold v chráme, odetému do hodvábu, keď vonku, kde je na zime a biedne odetý, si ho nevšímate. Ten, ktorý  povedal: „Toto je moje telo“, je ten istý, ktorý povedal: „Videli ste ma hladného a nedali ste mi jesť“ a „Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste urobili“... Načo je dobré, ak je eucharistický stôl preťažený zlatými kalichmi, keď váš brat umiera od hladu. Začnite s utíšením jeho hladu a potom s tým, čo zostalo môžete ozdobiť oltár " (St. Ján Chrizostom, Evanjelium podľa Matúša 
50: 3-4).

            Naša Matka Cirkev a všetci jej členovia čerpajú svoj život z Eucharistie ... pretože svätá Eucharistia obsahuje celé naše duchovné bohatstvo (porov. Ecclesia de Eucharistia č 1). Dá sa povedať, že Najsvätejšia Eucharistia buduje našu Cirkev a dáva jej vzrast. Slávenie Eucharistie je stredobodom procesu rastu Cirkvi:           

            "Pamätajúc na príkaz Pána: „Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22: 19), budú osoby, poverené mocou uisťovať, že sväté tajomstvo tela a krvi Kristovej je oslavované a uctievané ako „zdroj a vrchol " spoločenstva s Bohom a medzi bratmi a sestrami.“

            "Oslavujúc a adorujúc dar Eucharistie vo vernej poslušnosti voči Pánovi, spoločenstvo z nej čerpá inšpiráciu a silu pre svoju úplnú oddanosť voči Bohu, aby bolo znamením jeho nekonečnej lásky k ľudstvu a jeho účinné smerovanie k budúcim dobrám."(Služba autority a poslušnosti č 13b).

            Stanovy Misionárov Lásky - kontemplatívnych hovoria:

            "Nikdy by sme nemali zabúdať, že srdce slávenia Eucharistie je sebadarovanie Ježiša v chlebe života a v rozbitom, uväznenom, neduživom, osamelom tele chudobných. Naše sebaobetovanie sa s Ježišom v Eucharistii pre iných - našich bratov a chudobných - je jediným základom každého spoločenstva. Spájame sa s Pánom v plodnej a prijateľnej obeti za život sveta.“

            "Každý deň sa živíme pri stole Pánovom a sýtime sa Jeho Slovom a Chlebom. Takže by sme mali byť vždy pripravení lámať "Chlieb Života" pre chudobných a hladných po celom svete. Nič si nenechávame  pre seba, ale so všetkým, čo sme dostali z Božej dobroty, sa delíme s chudobnými s potešením a s radostným srdcom.“

            "Celý náš život má byť uctievanie v Duchu a pravde. Ježiš na nás čaká v tejto sviatosti lásky. Buďme veľkorysí v obete nášho času a stretajme sa s ním v adorácii a v rozjímaní plnom viery, buďme pripravení  prinášať náhradu za ťažké hriechy a zločiny sveta. Nech naša adorácia nikdy nekončí!“ (pápež Ján Pavol II - Eucharistie, 24. februára, 1980)

            Chcel by som uzavrieť toto zamyslenie o nevýslovnom dare Eucharistie opäť citátom Blahoslavenej Matky Terezy, ktorá píše:

            "Príťažlivosť Najsvätejšej sviatosti bola vždy taká veľká. Túžila som po svätom prijímaní. Noc čo noc mizol spánok a hodiny som čakala na jeho príchod. Začalo to v Asansole. Teraz každú noc, na jednu alebo dve hodiny, všimla som si, že od 23:00 do 01:00, rovnaká túžba narúša môj spánok."(Blahoslavená Matka Tereza otcovi Van Exemovi, 08.8.1947). 

            To bol život Blahoslavenej Matky Terezy a jej každodenné skúsenosti. Nech je toto náš život a tiež naše skúsenosti. Nech všetci túžia po jeho príchode v chlebe života, aby ho prijímali vo svätom prijímaní s vrúcnou láskou, uctievali ho v Eucharistii s veľkým zápalom a nadšením a slúžili mu v druhých, najmä vo veľmi chudobných. 

            "Nech naša adorácia nikdy nekončí!" (ctihodný Ján Pavol II).