jtemplate.ru - free extensions for joomla

Holy Family icon

„Svätosť nie je luxus pre niekoľkých ľudí, ale obyčajná povinnosť pre vás a pre mňa.“  ~Matka Tereza 

 

 

Rádio Vatikán, interview s o. Sebastianom Vazhakalom, MC, 1999

„Cirkev, Kristova nevesta, Cirkev naša Matka. Môžeme oslavovať Boha cez Cirkev, v Cirkvi, pod vedením Cirkvi našou vernosťou daru, ktorý nám Cirkev zverila: dar prijatia nás samých, našich rúk, ktoré budú slúžiť a našich sŕdc, ktoré budú milovať.

Nesmieme Cirkev kaziť našim egoizmom a hriešnosťou, pretože my všetci spolu  tvoríme telo Krista, Cirkev.  A v súčasnosti, náš svätý Otec je skutočným Otcom pre každého z nás, ak my sami sme  oddaní. Silu viery, ktorú sa snaží dať každému z nás, nám pomôže Cirkev milovať a Cirkvi slúžiť s čistým srdcom /Matka Tereza/.

1. Ako sa cítite, keď počujete, alebo čítate slová Matky Terezy?

Veľmi dobre, lebo mi prinášajú veľa spomienok na minulosť. Ako by som počul slová mojej vlastnej matky. Je to úplné presvedčenie, že to vychádza z jej vlastného srdca a z jej každodenného života. Ak videla Matka Tereza človeka v núdzi, nepýtala sa, čo tí druhí robia, alebo nerobia, ale pýtala sa, čo môže urobiť ona a jednoducho urobila, čo mohla. A keď nemohla tomu človeku pomôcť,  požiadala niekoho iného,  kto by jej mohol pomôcť urobiť to. Ale nikdy nenechala nikoho, aby sa cítil bez starostlivosti, nemilovaný, alebo nechcený. Vždy sa o nich postarala vtedy a tam a nečakala, že to bude vhodnejšie zajtra, alebo jednoducho  nedumala nad minulosťou.

2. Boli ste  s Matkou Terezou spoluzakladateľom kontemplatívnej kongregácie Misionárov lásky. Môžete nám k tomu niečo povedať?

Ježiš, náš Božský Majster chce kontemplatívnu  vetvu Misionárov lásky, aby Ho milovali a slúžili mu v bolestnom prestrojení najchudobnejších z chudobných v radostnej chvále a vďakyvzdávaní, príhovoroch a zadosťučinení. To sa predovšetkým deje cez modlitbu,  pokánie, cez duchovné a telesné a telesné skutky milosrdenstva; takto hasiť nekonečný smäd Ježiša na kríži po láske a po dušiach. „Tak ani váš Otec,  ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto najmenších“ /Mt 18,14/,  Ježiš chce, aby sme išli hľadať stratené ovečky, volajúc ich k pokániu. Chce, aby sme poúčali nevšímavých a radili pochybujúcim. Je tak veľa ľudí plných žiaľu, ktorých treba utešiť. Až na počudovanie, znášať trpezlivo  neprávosť a odpúšťať zranenia sú skutky duchovného milosrdenstva; tak ako je aj modlitba za živých i mŕtvych.

Na konci života, keď budeme stáť pred Bohom, budeme súdení podľa skutkov milosrdenstva. „Poďte požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som pocestný a pritúlili ste ma, bol som nahý a priodeli ste ma, bol som chorý a navštívili ste ma, bol som vo väzení a prišli ste ku mne. Pane a kedy sme ťa videli smädného, hladného, nahého, ako cudzinca, chorého a vo väzení? Uisťujem vás, čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 34b – 46). Preto, keď nakŕmime hladných, oblečieme nahých, dáme prístrešie bezdomovcom, staráme sa o chorých, navštívime väznených, robíme to Ježišovi. Ten  Ježiš, ktorého kontemplujeme, milujeme a ctíme  v Chlebe života,  s úctou, vierou a oddanosťou, je ten istý Ježiš, ktorého sme povolaní stretávať, milovať a slúžiť Mu s rovnakou úctou, vierou a oddanosťou v bolestnom prestrojení najchudobnejších z chudobných. „Ako by to mohlo byť inak, keď Ježiš, s ktorým sa stretávame v rozjímaní, je ten istý, ktorý  žije a trpí v chudobných?“ /VC82/. Naše Stanovy  tiež hovoria „Z prítomnosti Ježiša v Najsvätejšej sviatosti  prechádzame  do prítomnosti Ježiša v najchudobnejších z chudobných a naopak.“/R5/.

Potom slovo „kontemplatívny“ musí byť nielen vysvetlené, chápané v čisto tradičnom zmysle, ale môže byť vysvetlené a chápané a žité iným spôsobom. Môžu byť aj nové  vyjadrenia k celkovému konceptu „kontemplácie“ a nový spôsob žitia vlastného kontemplatívneho povolania. Môžeme tiež byť kráčajúcimi kontemplatívnymi ľuďmi, kontemplatívnymi na ceste. Nakoľko je modlitba potrebným  prostriedkom k stálemu spojeniu s Bohom, tak aj každá činnosť človeka naplnená autentickou láskou, môže byť aj prostriedkom k zjednoteniu sa s Bohom. Môžu byť čisto  duchovné úvahy, môžu byť aj aktívne kontemplácie, ale môže byť aj pravá kontemplácia v činnosti. Pravý kontemplujúci je tiež  pravý misionár. To môžeme vidieť u sv. Terézie z Lisieux, ktorá bola spolu so sv. Františkom Xaverským vyhlásená za patrónku misií. Ona  bola kontemplatívna misionárka, zatiaľ čo on bol misionár kontemplácie. Modalita, alebo druh a spôsob kontemplácie môžu byť rozličné, ale základné prvky sú rovnaké. Kontemplatívni ľudia musia nielen poznať techniky kontemplácie, ale musia byť schopní využívať na kontempláciu  akúkoľvek matériu, aj  tzv. profánnu alebo svetskú realitu. V tejto súvislosti sa môžeme opäť učiť od sv. Terézie. „Akceptujem všetky rozptýlenia pre lásku Boha, aj najdivokejšie fantázie, ktoré križujú moju myseľ“. To je zásadná skúška pravej kontemplácie. Kontemplatívny brat sa snaží zmeniť profánne na sväté s pokorou a pokojnou dôverou. Nielenže to očisťuje, ale potom to dokonca aj prevoniava cnosťami viery, nádeje a lásky: výsledkom je hlboko zasahujúci a prehlbujúci pocit pokoja a radosti, ktorý je časťou pokračujúceho procesu,  ktorý je ukončený blaženým  nazeraním.

Naša svätá, katolícka a apoštolská Cirkev sa teda  buduje cez  modlitbu, pokánie a  skutky milosrdenstva: všetky prispievajú k jej budovaniu. Keď modlitba  je životodarný dych  Cirkvi, obeta a pokánie sú chrbtovou kosťou a skutky milosrdenstva sú telom. Preto musí byť harmónia medzi týmito základnými prvkami.

„Modlitba,  pokánie a skutky milosrdenstva nech sú našou jedinou žiadosťou Bohu, nech sú našou jedinou obhajobou, našou trojnásobne zjednotenou modlitbou v náš prospech.“/Porovnaj Kázeň Petra Chryzológa, 43, čítanie na utorok, pôstny čas, tretí týždeň/

Našou misiou je robiť obyčajné a jednoduché veci s mimoriadnou láskou, lebo veľa ľudí sa pokúša robiť množstvo dobrých vecí a veľa veľkých vecí, ale je iba veľmi málo ľudí, ktorí majú záujem robiť to s láskou, úsmevom, pokojom, radosťou v srdci. Možno ma to zraňuje, ale táto bolesť mi prináša radosť, lebo tá osoba, ktorej sa snažím pomôcť je v núdzi a ja jej pomáham.

To, čo robíme, je Božie dielo, Matka Tereza bola  od začiatku presvedčená, že všetko čo robíme, je dielo Boha a preto sa On stará. My sme jeho nástroje, ako ceruzka v ruke spisovateľa a On nami píše posolstvo lásky pre svet. My sme „ listy lásky od Boha“

Máme tiež Laických misionárov lásky(LMC) pre laikov, ktorí žijú v srdci sveta, zasväcujúc svoj každodenný život Bohu. Teraz sú v 30 krajinách.

3. Je ťažké, byť  nasledovníkom Matky Terezy v dnešnom svete? Bola to veľká žena, ale bola nepoddajná. Nie každý môže byť nasledovníkom Matky Terezy.

Vlastne nie sme nasledovníkmi Matky Terezy, sme nasledovníci Ježiša a Matka Tereza  nasledovala Ježiša veľmi dôsledne a milujúc Ho celým srdcom. Snažila sa spoznávať Ježiša každým dňom viac a viac, snažila sa túžobne Ho milovať, slúžiť Mu čo najdôslednejšie v najchudobnejších z chudobných. Slúžiac najchudobnejším z chudobných Matka vždy hovorila: musíte milovať, až to bolí.  Láska je vždy, v určitom slova zmysle ťažká vec, pretože nerobíte veci, ktoré robíte radi, ale musíte robiť veci, ktoré ten človek potrebuje. Raz som bol v domove pre zomierajúcich v Kalkate, jedného muža priniesli do domu a Matka Tereza bola pri mne. Povedal som Matke Tereze: „Nemá to žiaden zmysel, prijať tohto muža, keď mu bude lepšie, odíde. To sa stalo 10 až 15 krát. Pozrela sa na mňa a povedala: „Páter Sebastián, dôležité je nie to, čo ste urobili včera, alebo čo on urobí zajtra, ale či potrebuje vašu pomoc teraz.“ Povedal som jej: „Áno, Matka“. Potom povedala: „Urobte to. Nestrácajte  svoj čas pýtaním sa, ako často ste pomohli tejto osobe, ale čo tento človek v núdzi  potrebuje teraz. A potom to urobte!“

Matka Tereza mala svoje hlboké presvedčenia. Keď sú ľudia hlboko presvedčení a majú v tom jasno, stávajú sa náročnými v láske. Videl som, že bola veľmi nepoddajnou ženou, ale plná lásky a preto jej nepoddajnosť  zmizla vo svetle lásky.

Prvý krát som ju stretol v roku 1966, keď som študoval filozofiu v kňazskom seminári. Potom som prišiel do Kalkaty, aby som sa s ňou opäť stretol. To, čo ma priťahovalo, nebola osoba Matky Terezy, pretože vtedy ešte nebola známa, nepoznal som ju veľmi, ale dojala  ma práca, ktorú robila spôsob života, aký viedla, ktorý bol taký blízky Evanjeliu:

Bol som hladný a dali ste mi jesť,
bol som smädný a dali ste mi napiť,
bol som pocestný a pritúlili ste ma,
bol som nahý a zaodeli ste ma,

a teda: „ak ste to  urobili jednému z mojich najmenších, mne ste to urobili“
alebo: „Ak ste podali pohár vody v mojom mene, mne sto to urobili.“

Toto je v Evanjeliu a videl som, že Matka Tereza to robí a jej život bol tak jednoduchý. Nepracovala iba pre chudobných, ale aj s nimi pracovala. To znamená, že chcela chudobu s nimi žiť. Je jednoduché ísť robiť prácu pre chudobných a žiť pohodlný život, ona sa pokúsila žiť veľmi jednoduchý život, aký majú chudobní a pomôcť im. Ak ste plný lásky, nemyslíte na svoje problémy a ťažkosti, ale pokúsite sa  ľuďom pomôcť z lásky k nim.

Snažíme sa žiť život v prísnej chudoby, ale v spoločenstve je to ťažšie priľnúť k duchu, ale pokúšame sa stále. Musíme byť presvedčení o Duchu, osobne presvedčení, vnútorne presvedčení, čo prichádza cez kontempláciu a modlitbu. Preto trávime 4 až 5 hodín v modlitbe pred Najsvätejšou Sviatosťou. Milujeme Ho a zvelebujeme v Chlebe života a potom Ho milujeme a slúžime Mu v najchudobnejších z chudobných. A tak kontakt s chudobnými nám pomáha zostať chudobnými.

Skladáme aj štvrtý sľub horlivej a nezištnej služby najchudobnejším z chudobných a to nám pomáha udržať si nášho Ducha. A skúšame sa a snažíme sa, skúmame sa, máme rozhovory, zdieľame sa a toto všetko nám pomáha dostať sa znovu na správnu cestu,  ale každý človek  má v rovnakom čase kráčať smerom k Ježišovi, nakoľko to dokáže.

Okrem toho máme Stanovy, máme pri sebe chudobných, ktorí nám pomáhajú neodchýliť sa od našich Stanov. Tiež potrebujeme vaše modlitby, aby sme nekazili Božie dielo. 

4. Aká je situácia v procese svätorečenia Matky Terezy?

Nie som postulátor, hoci som oficiálny svedok. Myslím, že veľmi napredujú. Avšak, ak ju chcete skutočne poznať, musíte vedieť, akým človekom bola, ako praktizovala cnosti, ako ich žila, pracovala, atď. Postulátor mi rozprával, že sa skúma potrebný zázrak pre svätorečenie  na diecéznej úrovni. Svedectvo je hotové, ale práca historickej komisie, ktorá zhromažďuje všetko, čo  Matka Tereza napísala a povedala na verejnosti, ešte nie je ukončená; na konci bude veľa zväzkov. Svet bude sláviť jej svätorečenie na zemi v Božom čase, zatiaľ čo sama Matka Tereza zhora z neba aj naďalej pokračuje vo svojej misii na záchranu duší.